You 're everything i have

1.5K 105 12
                                    

,,Bude to Hope." poviem a na tvári sa mi usadí ten najkrajší a najúprimnejší úsmev aký len viem zo seba dať  . A prečo Hope? Nádej . Je to jediné čo nám v tomto  "svete" zostáva . Jediná vec ,ktorá nás udržiava pri živote a umiera posledná . Jediná vec . Ona . Ona je moja nádej na lepší život  . Silnejúcu lásku . Mamu . Bože môj ja som mamou !! Jediná vec ,ktorú som si ešte tak veľmi neuvedomila . Ale teraz keď mi leží v  náručí .... Cítim sa viac mamou . Cítim sa silnejšou . Cítim ako silniem . Jej malé očká sú zatvorené ale plač sa ozýva celou izbou . Tak malinká . Nie je väčšia ako moja dlaň . Nádhera . Taká malá . Nevinná . 
,,Nádherná." posmrkne trochu Becca a s uslzenými očami sa na mňa usmeje . Hope si žmolí jej malé prstíky o moje tričko až kým sa nedotkne môjho krku . Rýchlo odtiahne ruku a potom pomaly začne capkať a zisťovať kde sa vlastne nachádza . 
,,Potrebujem aby si mi ju teraz na pár minút dala . Zistím či je zdravotne v poriadku a vrátim ti ju ." povie s úsmevom Andrew a ja mu ju pomaly , opatrne ako keby bola krehká bábika ,ktorá sa pod väčším tlakom môže rozbiť . 
,,Newt sa vráti za 15 minút . Mina teraz hovorila s Minhom . Ale Newtovi nič nepovedali ." usmeje sa na mňa Ria. Počujem znovu ten plač . Plač mojej krásnej Hope. Po chvíľke príde Andrew s plačúcou Hope. Usmeje sa a hneď mi ju vloží späť do náručia . 
,,Maličká to som ja . " posmrknem a ona prestane plakať . Je ...Bože asi odpadnem z nej . 
,,Newt práve vyšiel s Minhom z labyrintu ." zahlási mi stav Ria , ktorá sa škerí od ucha k uchu . 
,,Dobre. Pošlite ho prosím sem a nechcem byť nezdvorilá ale choďte preč. " poviem a usmejem sa . So mnou všetci ostatný a poberú sa preč. Sedím v jednej miestnosti len ja a Hope . Dýcham prerývane . Všetko ma bolí . No .... Proste ... Veď viete . 
,,Láska dneska to bolo celkom nudné . Aj keď tu sa čo sa stalo? Nadopovali ste Beccu? Plakala a zároveň sa smiala . Tak isto Ria , Mina , Pánvička a aj Adam s Daveom a Andrewom . Nechce sa mi ver-" ukecaný ako vždy ale keď uvidí čo držím v rukách zastane medzi dverami a oprie sa o rám dverí . Chvíľku len pozerá a potom uvidím ako sa mu lesknú oči . Po jeho lícach začnú prúdiť kvapky . Veľké krokodílie slzy . Ale nepríde k nám . Ani sa len nepohne o kúsok dopredu . Zdá sa ako paralizovaný . Nič nehovorí iba pozerá jedným smerom  . Rovno do môjho náručia . Na našu malú Hope . 
,,Poď sem . Nerozplače sa . Spí." usmejem sa a on stojí nehybne ako socha. Až po pár sekundách sa odhodlá spraviť prvé kroky . Prvý krok . Trasú sa mu nohy a ani trošku nepomáha , že kríva ("díky Andrew -_-) . Druhý krok . Zdá sa mi to ako večnosť . Každý jeho pohyb , krok je pomalý . Podlamujú sa  mu kolená každým krokom dopredu . Jeho pera sa nepatrne chveje . Je rovno pred posteľou keď napriahne ruky dopredu a vezme mi malú z náručia . Prvý moment sa bojím , že mu padne ale on ju pevne drží . Nie moc silno ale ani málo . Je nádherné sa na to pozerať . Otec , dcéra . Newt , Hope. Ako rozprávka pre moje uši . Oči . Všetko . 
,,Je nádherná . Ako porcelánová bábika." povie a usmeje sa na mňa . 
,,A vieš ako sa bude volať?" spýta sa ma a obaja prikývneme . 
,,3.....2.....1..." začnem odpočítavať . 

,,Hope." povieme naraz a zasmejeme sa . 

,,Naša malá Hope." usmeje sa Newt a sadne si ku mne na posteľ . Nahne sa ku mne a dá mi ju naspať do náručia kde sa malá schúli , chytí sa môjho trička a bez toho aby ho pustila spí ďalej . 
,,Čo tak si pospať?" spýtam sa a pocítim vrelý bozk . Vášnivý . Nádherný . 
,,Beriem to ako súhlas." poviem a zavriem oči . Cítim ako sa Newtve telo položilo vedľa môjho . Zaspím v okamihu sekundy . Bola som strašne unavená . 


*********************
,,No tak si to už konečne porodila . Halelúja . Tak a teraz pokračujte sestry Maze-ové v tom čo si začala . Spoločne." otočím sa a zobudím sa v laborke. Och už nie znova . Už nechcem . Prosííííííím . 
,,Čo chceš tentokrát ? Ja som svoj cieľ splnila." poviem pokojne . Teda snažím sa aby to tak znelo ale popravde ? Moc sa mi nedarí . Ona sa zasmeje a s hlbokým nádychom pokračuje . 
,,Nie . To si len myslíš . Tvoj cieľ ešte nie je ani začatý natoľko aby si sa cítila dobre . Ver mi . Viem to lepšie ako ty. " povie a mňa to vytočí natoľko , že sa po nej rozbehnem ale tesne pred ňou ma niekto chňapne za tričko . Ja si silno narazím hlavu a už nevnímam nič iné ako tmu . 


-------------------------------------------------------------

Všetkým ďakujem , že ste počkali :3 Niekto mi hackol profil a musela som si zmeniť strašne veľa nastavení a podobne . Ďakujem vám za strpenie. :3 A tento dieľ špeciálne pre @sarahsahara12 <33333

This is warWhere stories live. Discover now