,,Mali by sme ísť ." usmejem sa .
,,Prečo ?" zaškerí sa .
,,Lebo prší ?" zasmejem sa a potiahnem ho za ruku . Popravde som nechcela ísť ale fakt mi mrzne zadok ..... Prepletieme si prsty a ideme ruka v ruke na Plac . Všetko je schované a Placera stoja v prístrešiach .... To len mi ako debili ideme pomalým krokom cez stred najväčších bačiek .... Prídeme do hlavného stanu kde sú Ria , Mina , Minho , Johanna , Jeff a Vinston .
,,Ako vážne?" zasmeje sa Mina keď uvidí naše premočené veci .
,,Minuška !! Poď sem ja ťa tak ľúbim !!" zakričím a bežím ju objať . Schová sa za Minha a ten sa mi hodi do náruče.
,,Pretočíme ju medzi nas. " pošepká mi a Mina je o chvíľku medzi nami a.vrieska.... Obaja sme premočený....
,,Dobre stačí. " povie Mina a vážnym pohľadom sa na nas pozrie... Ani jeden ju nepustíme..
,,Hej smejem sa? Nesmejem. " povie a my ju Pustime... Hneď sa začne smiať..
,,Bože vy ste tak zlatučké keď mi veríte každé slovo." zasmeje sa a vrhne sa na mňa .
,,Hej .. Kde je Brian?!?" spýtam sa asi až prehnane afektovane.
,,No ...nevieme..." vykokcú zo seba skoro všetci .
,,V prdeli toto." zaflflem a utekám von . Newt ide rovnou cestou mne v pätách. Zastavím sa v jednej mláke . Chytím sa za vlasy a rozmýšľam . Kam mohol ísť? Bože Christina ! Ty krava ! Mysli! Už viem!
,,Newt," otočím sa k nemu a on ma oči zapychnuté do môjho tela . Pretočím očami a on namiesto toho aby prestal sa len priblblo usmeje . Veď viete tak na pól úst .
,,Choď tam kde sú ostatní Placeri . Možno tam bude s nimi . Ja myslím , že viem kde je . Ak ho nenájdeš vráť sa k ostatným . Ja ho nájdem ." usmejem sa a on len prikývne , otočí sa a ide preč . Bežím rovno do lesa . Vždy keď je mu zle alebo je smutný tak sedí za lesom na spadnutom dube . Míňam rôzne hroby a domčekov a aj keď je mi zima , vlasy mám zmoknuté a telo ľadové bežím . Bojím sa . Mám veľmi zlú predtuchu . Podlomia sa mi kolená a spandnem rovno pred neho . Rýchlo sa postavím a objímem ho , no on mi objatie neopätuje . Pozriem na neho a v očiach má hnev . Nenávisť . Sklamanie . Zlosť . Z každého trochu . Tvár má neobvykle bledú farbu a oči nie sú také ako predtým . Sú bledé . Nie sú plné života ako vždy . Proste sú iné . On celý je iný . Na jeho tieľku je znak krvy . Čo znak? Čo to trepem . Má celý bok od krvy.
,,Brian..." pomaly sa k nemu približujem .
,,Nechytaj sa ma! Ty za to môžeš! Za všetko ! Si zlá ! Jedna z nich!" vykrikuje a stále na mňa ukazuje prstom .
,,Ty! Neznášam ťa! Nenávidím ťa ! To je všetko tvoja chyba! Zrádkyňa jedna nechutná! Je mi z teba zle!" neznesiem to ďalej počúvať . Rýchlo k nemu pristúpim a stlačím mu jeden bod na krku . Neviem ako som to vedela . Ale vedela. V bezvedomí sa zvalí na zem a mne sa podlomia kolená úplne . Ľahnem si na zem a mojim vzlykom dám voľný priebeh . Čo som spravila? Čo sa stalo? Bože prečo?
Potom si spomeniem na jeho tričko . Je od krvy . Prečo? Trasĺavými rukami k nemu vztiahnem a vyhrniem mu tričko . To čo uvidím ma zarazí . Nie ani zarazí ako zamrzí . Začnem vzlykať ešte viac . Je to presne také ako mal Ben . Jedno veľké bodnutie . Ale ako mohol . Nebol v Labyrinte. Moje vzlyky asi niekto počul , lebo za niekoľko sekúnd počujem rýchly beh smerom k nám . Dážď stále neustáva . Položím si Brianovu hlavu na lono a ticho plačem . K nám dorazí zadýchaný Alby . Plač ide viac a viac do väčších výšin a ja si opriem čelo o to Brianovo takže som zohnutá .
,,Choď od neho!" zakričí na mňa Alby a odhodí ma . Nie , že by ma dal normálne preč... On ma schmatol za rameno a odsotil preč . Onedlho za mňou stál aj Newt s Minhom .
,,Čo si mu urobila?!?" skríkne Alby a ja si utriem slzy.
,,Ja nič!!Nekrič na mňa !! Len som ho uspala." zakričím a on mu vyhrnie tričko . Vystrašene sa na mňa pozrie a ja len kývnem hlavou . Nečakám na to kým sa ostatný pohnú z miesta . Prídem k Brianovy a dám si ho do náručia . Zoberiem ho na ruky a beriem do hlavného stanu . Okolo mňa sa všetci zoskupia . Položím ho na deku čo mu prichystali a kľaknem si k nemu .
,,Christina!!" počujem krik Thomasa z vonka . Nepostavím sa . Načo....
,,Christina!Postrebujem s tebou hovoriť ! Nutne!" skríkne Thomas keď vtrhne dovnútra.
,,Nemám čas!!" zavrčím naspať .
,,Je to veľmi dôležité." povie jednoducho . Už som toho mala dos´t . Neviem čo skôr . Neviem .... proste neviem . Strhnem sa a rýchlym krokom pribehnem k Thomasovy.
,,Čo chceš!?!?!?"
,,Toto ..." vytiahne z vačku 3 fľaštičky s modrou tekutinou vovnútri .
,,Som našiel vo vačkoch po prebudení." ukáže na ne a ja si prečítam nápis na obale.
,,Aplikovať pri bodnutí ."
ESTÁS LEYENDO
This is war
Fanfic60 chalanov a 6 dievčat? Jeden obrovský labyrint . Jedno prekvapenie . Láska na prvý pohľad. Smrť na každom kroku . Denná rutina. //Labyrint//