This is war

Viem to!

,,Mám sny.." poviem keď si obaja sadneme . Chytí ma za ruku ale ja inštinktívne ucuknem . Bojím sa , že mu ublížim...Neviem prečo...Zvraští obočie a pozrie mi rovno do očí . 
,,A v tých snoch..... Niekomu sa niečo stane alebo sa ocitnem v nejakom meste alebo v laborke s tou starou rašpľou ."  z jeho zvrášteného obočie sa stane zdvihnuté udiveným . 
,,Ako to myslíš ? To nie je vysvetlenie prečo si odišla v noci do Labyrintu." povie zamysleným hlasom . Pretočím oči . Čistý chlap . 
,,Keby si ma nechal dopovedať." usmejem sa a on sebou trhne a pozrie na mňa . 
,,Prepáč . Pokračuj." usmeje sa. 
,,V tých snoch sa mne niečo stalo . Napríklad to s tým lýtkom.. " pozriem do zeme a žmurknem . Nesmiem sa rozplakať .. Už nie. 
,,Ale Brian...." len prikývnem  . Nezmôžem sa na slovo . Pravdepodobne by sa mi zlomil hlas. 
,,A tá ženská?" spýta sa zarazene. 
,,No toto .... Jeden moment sa ma snaží zabiť a druhý je zase veľmi veľkosrisá. Dáva mi furt nejaké debilné hádanky jak pre čónov! Frasáčka ." postavím sa a celou silou kopnem do koša odproti mne ,ktorý narazí na stenu a skotúľa sa k zemi . Len si odfrknem . 
,,A Rita." dupnem si . 
,,Kto?" postaví sa ale nepríde ku mne . Bojí sa ma?
,,A to mesto ." dupnem znova . Spravím krok k nemu no on cúvne . No boha . Ešte aj vlastný frajer sa ma bojí . Frasa.
,,Bojíš sa ma ?" prekrížim si ruky na hrudi a čakám na odpoveď. 
,,Ako sa to vezme..." zasmeje sa . Prečo sa do frasa smeje??
,,Tak toto mi vysvetli ." príde ku mne a dá mi pusu na nos. 
,,Alby vravel , že keď si naštvaná kúšeš." zasmeje sa a pobozká ma na čelo . Vie , že tak to milujem.
,,Chceš pokúsať?" zasmejem sa. 
,,Tak ako sa vezme." povie a pobozká ma . Sú to jemné , letmé a nežné bozky . Ledva sa ma dotýka ale stále plné túžby a vážne . Odtlačím ho a usmejem sa. 
,,Mala by som ísť za Albym." poviem a vtom udrie hrom . 
,,Bude pršať . Choďte sa postarať o veci . Nech nám nezmoknú ." usmeje sa . Posledný krát mi vtiskne pusu na čelo a odíde. Tak a  teraz nájsť Albyho . Vyjdem von a začnú padať ,nie kvapky vody ....krúpy.... Rýchlo prebehnem a idem do jeho chatky . Vždy býva o takomto čase v klubovni alebo u seba .... Je to nefér.... Niektorí majú chatky ale ja s Newtom spíme v sieti .... No dnes asi nie . Zaklopem raz .... Nič sa neozíva .... Klopem druhýkrát a nič.... Otvorím dvere a rozhodem sa vojsť . Na gauči sedí Alby a Natalie a bozkávajú sa..... ČO DPČ? Myslím , že ešte to nie je tak dlho od Benovej smrti a ona ....
,,Alby musím sa s tebou porozprávať." poviem bez ohlásenia. Obaja sa odrthnú a zčervenajú od hanby . 
,,J-j-a m-m-y...." začne koktať Natalie ale ja ju veľmi rýchlo zastavím . 
,,Je mi to jedno ... Ale Alby musím sa nutne s tebou porozprávať.. Je mi jedno  , že tu ideš pretiahnuť priateľku tvojho kamoša." zafrflem a on sa prudko postaví . 
,,Prosím?!?" vyštekne. 
,,Dobre si počul." odpapuľujem naspať . 
,,Nemáš právo sa takto správať!" skríkne . Uvidím pár Placerov ako sa prihrnuli bližšie k domu keď počuli krik . 
,,Nemám právo ?!? Bože a tu si kde ?! " pretočím očami . Prudko udrie blesk a jeden z Placerov beží ...Kam už neviem . 
,,Ak si si nevšimla máme s tebou už dosť veľké problémy . Tak sa nestaraj do tých mojich." povie pokojonejším hlasom . Neviem prečo ale mám silnú potrebu sa s ním hádať a oponovať mu .... Možno je to jeho arogantnosťou v hlase a tým.... Že mňou proste pohŕda. 
,,Správaš sa pyšne. Všetko ti je prednejšie ! Už predtým som to videla keď sa stalo to s Brianom ! Bolo ti to jedno . Všetko okolo toho si povedal len preto ....Aby sa nepovedalo !" skríknem a na líci ma zaštípe štipľavá facka . On ma udrel?Dal mi facku ! Ako sa opovažuje . 
,,Ty zmrd vych-" nestihnem mu vypľuť do xixhtuu všetko čo chcem lebo ma niekto chytí za ruku . Potiahnutím dozadu sa ocitnem za niekoho chrbtom . Newt . Konečne . 
,,Prepáč Chrissy . Prosím odídte . Všetci ." povie Alby a pohľadom pozrie na Natalie . Tá tam zostáva sedieť . Zmyja malá . O čo , že bol s ňou ešte keď Ben žil! 
,,Poď sem prosím." Newt ma chytí za ruku a tiahne preč . Ideme ku lesu . Stále prší a mne pomaly ale isto začína premŕzať zadok.... Zastavíme  v strede lesa pod nejakým Dubom . 
,,Si v pohode?" otočí sa ku mne a rukou mi drží tvár . Pozriem na jeho prekrásnu tvár a po vlasoch mu pomaly ako aj mne stekajú kvapky dažďa. Len prikývnem  . 
Zrazu sa nahne a venuje mi nádherný bozk . Taký sme ešte v živote nemali... Bol plný vášne , žiadosti , pochopenia , citu , nehy , lásky , dravosti , drsnosti .... No proste niečo čo smev živote nemali . Kvapky nám pomaly kvapkali až na pery a predtým ako sme sa odtrhli pre vzduch som pocítil , ako sa usmial. Najkrajší pocit.