This is war

Let it be 2

,,Brian? Čo tu robíš ,zlatíčko? Prečo plačeš?" rýchlo som si k nemu kľakla a vzala si ho do náručia kde sa rozplakal ešte viac.

,,Kto ti čo spravil? Komu nakopem riť? " spýtam sa ho potichšie keď sa odo mňa s usmrkanými očami odtiahne .

,,Je mi to strašne ľúto . Vždy som chcel mať kamarátku . Chcel som ti s malým pomáhať . Byť ako ty." povedal a znova ovinul svoje ruky okolo mojich bokov . Ale ja som nebola schopná pohnúť sa . Čo mi to ten krpec práve povedal . Že chce byť ako ja ? Nakoniec som sa spamätala a objatie mu celou silou opätovala . Prvé slzy mi začali stekať po tvári .

,,Ľúbim ťa." pošepkala som mu do ucha a cítila som ako sa v objatí pousmial .

,,Aj ja teba." odpovie a odtiahne sa.

,,Vieš čo krpec? Raz mi budeš môcť určite pomôcť . Raz sa to stane a ja budem tehotná . Raz . No musíme počkať . Asi to tak malo byť . Byť týmto viacej silný . Byť iný . Ale hlavne vždy , rozumieš vždy zostať statočný a silný . To je to čo potrebujeme . Potrebujeme jeden druhého aby sme si pomohli . Potrebujeme sa navzájom aby sme sa ľúbili . Stačí tak málo a pritom to znamená tak strašne veľa . Stačí len úsmev . Bozk . Objatie . Pekné slovíčko a hneď máš krajší deň . A možno ...čo možno...Určite! Budeme mať naše malé." usmejem sa a on si zotrie posledné slzy .

,,Idem trénovať." povie . Ja mu dám pusu na nos a on s úsmevom odíde. Chvíľku tam stojím a rozmýšľam o tom čo som sama povedala. Ako toto mohlo zo mňa vypadnúť ? Z akej tupej hlavy ako mám ja , niečo ....Trošku inteligentnejšie...

,,Milujem ťa." ozve sa za mnou a ja sa prudko otočím . Za mnou stojí uškierajúci sa Newt .

,,Ja teba viac."podídem k nemu a usmejem sa .

,,To si nemyslím." povie a pritisne ma o strom stojaci za mnou .

,,Ale ja áno ." skusnem si spodnú peru a pobozkám ho .

,,Treba začať od začiatku . Hneď teraz." poviem keď sa od seba odtrhneme .

,,Súhlasím ." povie a usmeje sa na mňa tým najkrajším spôsobom . Newtnovským.

,,Dohodnuté." poviem .

,,Dohodnuté." povie . Už nevnímam nič viac ako jeho pery na mojich a jeho ruky putujúcej po celom mojom tele . Neskutočný pocit , plný vášne , lásky , pochopenia, uznania a nekonečnej lásky nech sa stane čokoľvek .

************************

*Za 2 týždne*

,,Becca!" skríknem keď uvidím Rebeccu a Adama ako vychádzajú z lesa. Tak toto sa mi nepáči . Ani ako sestre ani ako...sestre...

,,Áno?" podíde ku mne s Adamom obmotaným okolo jej pliec .

,,Potrebujem s tebou hovoriť...V súkromí..." poviem a pozriem na Adama . Ten len pretočí oči a prikývne . My dvaja sme si nejako nesadli ... Potom ako som mu vynadala nech neoblapáva moju sestru....A potom ako som mu dala facku , že si na mňa ocapil hubu...Nemal si ju na mňa čo otvárať .Jeho chyba . Keď Adam dá pusu Becce konečne odíde.

,,Nemám ho rada." poviem znechutene .

,,Neboj . Lebo on ťa úplne zbožňuje." povie ukazujúc úvodzovky na prstoch .

,,Dobre . Ale čo som to chcela. Potrebujem aby si dneska s Newtom boli mimo lesa. Proste ho taK musíš udržať . Mimo lesa. Je to prekvapenie." povie a ona s napätím počúva .

,,A to prekvapko je.....?" spýta sa s otáznikmi v očiach .

,,Pekné prekvapenie.Tajné." usmejem sa a ona si povzdychne . Vie , že jej nič nepoviem .

,,Tak spravíš to pre mňa?"

,,Že si to ty. Tak áno ." usmeje sa a ja ju objímem . Hneď začnem chystať veci . Pripravím nám také nejaké pekné sexy miestečko . Romantika , láska a dúfam , že aj k niečomu príde.....Po celom dni plánovania som hotová a mi s Brianom môžeme začať . Bude to nádherné . Bude to proste krásne . Dúfam , že sa mu to bude páčiť . Jedna info....No som asi nejak ....Zase v tom . Zase sme dostali šancu . A ja som mu pripravila poriadne prekvapenie . Keď to zistí bude dúfam taký šťastný ako ja . Vie to zatiaľ len Brian a ja . Takže držte palce.