This is war

Dostaň ich von!

Dneska dáme trošku kratší diel ale cez víkend dam jeden dlhýýý. A veľmi dakujem, ze to citate :3 ste neskutočná inšpirácia
On sa prudko otočí....
,,Nehovor na mňa. " povie a znova sa otočí chrbtom ku mne...
,,Newt prosim. " objimem ho zozadu a cítim ako sa uvoľnil.
,,Čo si preboha robila? " otočí sa a pozrie na mna pohľadom, ktorý ma užiera....
,,Snažila som sa vás chrániť." zachraptím.
,,Tým, že si sa snažila zabiť?!? " skríkne na mňa.
,,Nie..."
,,A pred čím?'' znova skríkne.
,,Nemôžem ti to povedať...." poviem a on sa usmeje spôsobom.... Robíš si zo mňa prdel?
,,Odmietam mať vzťah z niekým kto mi nechce povedať prečo a ako." povie a mne vybije dych.
,,Prosím? " spýtam sa šokovane...
,,Povieš mi to?" nadzdvihne obočie..
,,Nie..."
,,Tak sa mi dvaja nemáme o čom baviť. " otočí sa a odíde... Zo slzami v očiach sa rozbehnem do lesa... Vyšplhám na prvý strom a viem čo spravím.... Zabijem tú suku... Ocitnem sa znova v laborke..
,,Tak už si sa poučila? " zachichoce sa.
,, Čo chceš?!? Čo mám spraviť aby si ich nechala normálne žiť!!!No tak hovor?!?"
,,Dostaň ich von." povie jednoducho a ja znova vidím len tmu... Znova sa zobudim na strome. Čo to má znamenať?! Chce ma.... no..... nás zabiť ale pritom nás.zachraňuje?!? Utrela som si slzy.
Mierila som si to rovno k Albymu. Otvorila som dvere bez zaklopania a za stolom sedel Alby,Jeff,Winston, Minho,Pánvička a on....
,,Alby Poď prosím na chvíľku von." poviem.
,,Čo tu chceš? " spýta sa nas5.
,,Poď prosim VON! " poviem hlasnejšie ako som chcela a on sa postaví a ide von. Zavrie dvere a ja hneď spustim.
,,Chcem byť bežkyňou. " jemu len padne sánka.
,,A na to si si ako zmyslela?" zasmeje sa no keď uvidí moj vážny výraz tváre zatváril sa zmätene...
,,Ideme o tom hlasovať.... Vydrž tu 15 minút. " povie a odíde...