This is war

Chcem odist. Navždy.

,,Tak sme to vyriešili za teba. Teraz sa môžeš naplno venovať tomu aby si ich dostala von." ocitla som sa znova v Laborke. Predomňou stojí ta starena so zlým úškrnom. Počkať?! Čo to povedala?!?

,,Ty špina!" skríknem a vrhnem sa na ňu. Chvíľku na.nej sedím obkročmo a škrtím ju ale za chvíľku ma odtrhne asi 5 mužov v čiernych maskách. V ruke zvieraju pištole. Tá špina sa postaví a úpravi sa. V rukách tých zamaskovaných sa stále trhám ale čo mi to pomôže?  Je ich päť....

,,Tak toto si spravila naposledy." vyštekne keď sa opráši a upraví .

,,To si len myslíš.Zabijem ťa , ty suka! Jedného dňa!" skríknem a po tvári mi začnú stekať slzy . Ona sa len uchechtne , otočí sa a niekam odíde. Jeden z tých maskovaných vytiahne palicu a potom ...Už neviem . Len ďalšia tma ...

,,Chrissy!Preber sa!Preber sa!" počujem tlmený výkrik a rýchlo sebou trhnem a nadýchnem sa. Pri mne stále sedí Becca s Adamom a ostatný zostali presne tak ako predtým . Až na Briana . Toho pravdepodobne poslali preč...Dobre spravili ....

,,Č-čo to bolo?" skríkne vystrašene Jeff.

,,Čo bolo čo?" spýtam sa nechápavo a všetci na mňa hodia výraz , že ako fakt?

,,Na minutu ti prestalo biť srdce a ty sa pýtaš čo sa stalo?!?" skríkne so slzami Becca.

,,Kde je Newt?" spýtam sa. Je to to jediné čo chcem vedieť . Práve teraz.

,,Mala by si ležať." povie ešte stále v strese Jeff.

,,Tak fajn." poviem a idem sa sama postaviť no Becca ma zastaví .

,,Nie . Je v diere. Museli ho tam dať . Lebo bol strašne nahne...Teda brutálne nasratý." povie po chvíli Becca. Aj tak sa ďalej staviam a síce v bolestiach sa doplazím k diere. Uvidím Newta ako spí a celé líce spolu s tričkom má premočené. Otvorím dvere a skočím dovnútra. Spí ďalej . Sadnem si vedľa neho a keďže má hlavu opretú len o kameň , jemne ho chytím a dám si ho na lono . Ďalej pomaly odchrapkáva . Zrazu sa strhne a okamžite stojí na vlastných . Keď vstane vystrašene na mňa pozrie . Do očí sa mu znova nahrnú slzy a ako keby sa mu podlomia kolená a rýchlo príde ku mne . Sadne si vedľa mňa a schytí ma do náručia . Začnem plakať a on sa tiež rozplače. Ničí ma vidieť ho takého . Takého bezmocného a krehkého . Ničí ma to . Neznášam to .

,,To bude dobré...Šššš láska . To bude v poriadku." začnem jemnými slovami aby som ho nerozplakala ešte viac , no jediné čo si tým zapríčiním je to , že ja sama sa rozplačem ešte viac . Moje líce sú taktiež ako jeho celé zmáčané od sĺz . Od smútku . Od pokorenia . Od neho . Jediné na čo sa zmôžem a jediná vec ,ktorú teraz potrebujem najviac je on . Pomaly zdvihnem hlavu a pozriem mu do veľkých , smaragdových a teraz lesklých očí . Chvíľku zaváham či ho týmto ešte viac nerozruším no nakoniec som sa rozhodla prilepiť svoje pery na tie jeho . Po chvíľke začal spolupracovať . Bol to nežný bozk . Plný lásky , smútku a nešťastia . Bol taký nežný ale zároveň tvrdý , že to nejde ani slovami opísať . Jediné čo cítim je slanosť v mojich ústach z jeho a mojich sĺz ,ktoré sa zmiešali pri bozku .

,,Bude to v poriadku . Bude. " zašepká a pritiahne si ma k nemu ešte bližšie . A zrazu mi to dojde . Je to moja chyba ! Keby že sa rozbehnem hneď ....Mohlo byť ešte nažive . Všetkým by bolo lepšie . Všetkým.

,,Je to moja chyba." zašepkám a moja hlava sa zaborí viac do jeho hrudi . Trochu sa pomrví .

,,Nie , nie je . Nie je to určite tvoja chyba . Mal som na teba dať väčší pozor . Mal som ." zašepká mi s5 a potiahne . Neviem čo mám povedať ....

,,Nie, nie je to tvoja chyba . Myslím , že .... Popravde neviem čo si myslím ...Viem len to , že sa budeme musieť nad tým povzniesť . Nie hneď . Nebude to určite také ľahké . Ale budeme sa sna%ziť . Budeme sa snažiť aby každý deň bol len a len lepším . Budeme sa snažiť žiť tak ako predtým . A možno jedného dňa budeme mať znova príležitosť." usmejem sa a zaspím .