This is war

And ..... What now?!?

,,Láska si v poriadku?!" počujem hlas tak sa rýchlo strhnem . Pred sebou vidím stojaceho Newta a v rukách drží malú Hope . Už nemá zatvorené oči ale nádherne otvorené . 
,,Vyzerá ako anjelik . Celá ty.Len dúfam , že povahovo bude po mne." zasmeje sa Newt a podá mi ju do rúk . 
,,Čo tým chceš povedať?" zasmejem sa a pozriem mu do očí ,ktoré sa usmievajú . 
,,Dúfam , že nebude svojho priateľa podkopávať a útočiť na neho pokiaľ jej nepovie "milujem ťa" " zasmeje sa a ja s ním . Neskôr sklopím pohľad a pozriem na Hope. Má nádherné hnedé orieškové oči po Newtovi . Krásna . Nos má guľatučký po mne . Líca krásne baculaté . Jej ruka sa chytí tej mojej a je ledva väčšia ako môj prostredník . Malinké očká sa pozerajú rovno na mňa a jej pery sa skryvia to úsmevu . Pery ma taktiež po Newtovi . Majú nadherné krivky a sú bledšie. Najkrajšie dievčatko aké môže existovať  . Ušká taktiež Newtove . 
,,Klop,klop." pozriem na rám dverí a v ňom sa krčí usmievajúca sa Becca s Adamom okolo bokov. Obaja sa na nás usmievajú a Newt len prikročí ku mne a sadne si vedľa mňa na posteľ . 
,,Čo by si rada ségriš ?" spýtam sa so smiechom . Veľmi dobre viem čo chce...Teda koho chce . 
,,Ukradnem ju ak my ju nedáš po dobrom ." zasmeje sa a pristúpi k posteli kde ležíme. Chvíľku rozmýšľam ale napokon jej ju opatrne podám . Usmieva sa na ňu  a preskakuje pohľadom na mňa , Newta a Hope. 
,,Nad čím rozmýšľaš ?" spýta sa so smiechom Newt keď vidí jej skúmavý pohľad . Skáče z nás troch rýchlo a pravdepodobne ako je jej zvykom bez rozmýšľania . Newt ma chytí za boky a pritiahne si ma k sebe . Zaborí jeho hlavu medzi moje rameno a hlavu a jemne ma pobozká na krk . 
,,Že sa vôbec nepodobá na teba sestrička . Je to celý Newt .  Pozri . Po tebe je len nos . Ostatné je Newtove." povie so smiechom . Zasmejem sa a ohrniem nos . 

,,Hej . Ja som myslela , že je to dievča." Becca sa chytí za čelo a pozrie na Hope . 
,,Vidíš to? Tvoja mama je sprostá . Dúfam , že mozog budeš mať tiež po Newtovi a ..... nálady..." povie a ja sa na ňu nechápavo pozriem . Ako to môžu sakra všetci myslieť???
,,Aké zas nálady?!?" pozriem na ňu mierne nahnevaným tónom. 
,,No veď vieš...Tie nálady kedy by si najradšej niekoho zabila a po chvíľke sa nejako upokojíš a začneš znova všetkých ľúbiť." povie potichu ako keby nechcela aby som to počula . 
,,Neeee. To neni fééééééér . Tomu sa hovorí mať krámy!" povie ako keby som plakala takým tým detským plačom a otočím sa k Newtovi. Pritisnem sa mu na rameno a robím , že plačem až kým nepočujem plakať Hope. Otočím sa a Hope s vykulenými očiskami pozerá rovno na mňa a plače. 
,,No úžasné . Musela si ju rozplakať?!?" spýta sa Becca a podá mi ju naspať . Ona ma okamžite oboma rukami chytí za tričko a potiahne zaň  . 
,,Neboj láska . Tu som . Mamina je v poriadku . " poviem tichým hlasom a dám jej bozk na líčko . Ona sa v okamihu rozosmeje . 
,,A otecko ?" spýta sa potichu Newt a ukáźe prstom na seba . 
,,Ticho ,otecko" poviem a jemne ho buchnem do pleca. 
,,Au." povie naoko ublížene Newt a Hope sa začne smiať ešte hlasnejšie . 

,,Tak ti takto ." povie Newt a chytí Hope do vzduchu . Hrá sa s ňou a začne ju štikliť a také veci . Proste sto percentný tatko . Krása. 
,,Láska ? Čo keby , že ideš ukáž našu krásku ostatným ? Je mi nejako zle . Potrebujem si na chvíľku ľahnúť." poviem a usmejem sa . 

,,Dobre odpočívaj kráska. " povie Newt a dá mi pusu na čelo . Potom nakloní Hope a tá mi dá jednu mokrú pusu na líce. Usmejem sa a keď odídu ani si mokré miesto neutriem  . Prečo aj . Hneď na to zaspím . 

-------------------------------------------

,,Áno je to krásne . Nádherné . Blá blá blá . Ale mohla by si konečne začať robiť to prečo sme ťa tam poslali . A ver mi . Nie je to trtkať a rozmnožovať sa s tým tvojím Newtíkom . " obzriem sa okolo seba a znova ju uvidím . No tentokrát  nie sme v laborke. Sme v presklennej konferenčnej miestnosti. Pozriem na ňu ale keď uvidím čo je za ňou , zarazím sa . Prejdem pomaly k oknu a pomaly rukou prechádzam po okne . Neverím vlastným očiam . Je to mesto . Zničené . Prežraté každým milimetrom . Všade samá pleseň , popraskané okná , zrúcané domy . Medzi barákmi uvidím pohyb . Natešená sa pritlačím o sklo čo najviac a smerujem sa tak aby som mala čo najlepší výhľad na danú vec či osobu . Keď pomaly prechádza okolo dych sa mi zasekne v hrdle . Je to strašné . Neviem to opísať slovami . Len začnem pomaly cúvať až sa o niečo nepotknem a napadnem na zem . Tá vec začne búchať o sklo čo najsilnejšie ako len vie a to sa pod jej váhou začne lámať . Nie je to osoba . Nie je to vec . Je to mŕtva živá vec . Je to chlap . Chlap s krvavou tvárou . Ruku nemá . Polovica tváre je krvavá a druhá polka....Mu chýba . Keď rozbil sklo, črepiny sa mi zarezávajú do tela  . Každý jeden pohyb ma bolí .Každá sekunda navyše je utrpenie. Neviem ako ale s obrovskou bolesťou ,ktorá bubnuje po celom mojom tele, zdvihnem črepinu a skôr ako tá vec stihne niečo spraviť zarazím jej črep to hlavy . Predomnou vytečie prúd krvi a tá vec dopadne rovno na mňa . S rýchlym vzdychom ju odsotím a položím vedľa mňa . Postavím sa a uvidím jedinú vec ,ktorú potrebujem . Nôž . Leží na stole a po žene ani stopy . Pomaly sa pohnem dopredu , schmatnem nožík a vybehnem von . Veľmi inteligentné Christina! Okolo mňa sa zoskupí asi 20 ďalších ....monštier? Neviem ako tomu mám hovoriť ...A kurva!