Prológ

5.3K 245 22
                                    

FLASHBACK


Nikto neveril, že to dokážem. Vďaka môjmu poslednému výstupu ma každý podceňoval. Ale ja som vedela, že to dokážem. Na túto chvíľu som sa pripravovala už pol roka a teraz konečne prišla.

Vystúpila som na pódium. Slušne som sa uklonila, sadla si na stoličku a zhlboka sa nadýchla.

'Tak Gertie, je to tu ... Teraz to nesmieš dokašľať,' opakovala som si stále dookola.

Položila som svoje strachom roztrasené ruky na klaviatúru. Poslednýkrát som skontrolovala publikum. Všetci sa pozerali na mňa, oči plné očakávania. Ja som však hľadala len jednu osobu - tou bol môj otec. Pozrela som sa do druhého radu sedadiel, kde sedela moja mama, no tá len so smutným výrazom v tvári pokrútila hlavou. Vzdychla som si a otočila sa čelom k notám.

Ako vždy. Opäť neprišiel.

Potriasla som hlavou, usmiala som sa a začala som hrať. Hudba je môj život. Neviem si predstaviť ani deň bez toho, aby som nehrala, nespievala alebo nepočúvala čarovné tóny mojich obľúbených piesní a skladieb.

Celou koncertovou sálou sa rozliehala jedna z mojich najobľúbenejších pesničiek , Christina Perri - A thousand years. Nebolo by to až také ťažké, keby som do toho aj nespievala. Preto som to cvičila pol roka. S poriadnym doprovodom to naozaj zaberie dosť času.

Dohrala som, postavila sa a podišla na okraj pódia. Asi päť sekúnd sa nič nedialo a mňa začala pohlcovať nervozita.

'Prečo netlieskajú? Alebo aspoň nekričia... Bože, nech sa aspoň pohnú!'

Nervozita zo mňa opadla pár sekúnd nato. Všetci ľudia sa postupne postavili a začali tlieskať.

'Nemôžem tomu uveriť! Môj vlastný standing ovation!!!'

Všetci nadšene tlieskali, niektorí pískali a zopár ľudí aj plakalo - medzi nimi bola aj moja mama. Najviac ma však zarazilo to, čo som videla potom.

Vo dverách stál môj otec. Chrbtom ruky si práve zotieral slzy, ktoré mu v malých potôčikoch stekali po tvári. On prišiel ...

Z očí mi začali tiecť slzy. Toto však neboli slzy smútku a zúfalstva ako pri poslednom vystúpení. Tieto boli od šťastia, pretože sa mi splnili hneď dva sny naraz.

Prvým bol už spomínaný standing ovation a druhým, aby môj otec prišiel aspoň na jeden môj koncert. On nikdy nemal čas na moje aktivity, pretože bol zaneprázdnený prácou. Pracuje totiž ako armádny generál, takže nemá veľa času nazvyš. 

,,Ach Gertie, bolo to nádherné!" chválila ma mama cestou domov.

,,Ďakujem mami. Som rada, že sa ti to páčilo," usmiala som sa na mamu do spätného zrkadla.

,,Oci?"

,,Áno zlatko?"

,,Kedy si prišiel?"

,,Chvíľu po tom, ako si skontrolovala celú miestnosť, takže som to počul celé. Myslím, že nabudúce si v deň tvojho koncertu vezmem v práci voľno."

,,To by bolo super!" vykríkla som ako malé dieťa. 

Dnešný deň si budem pamätať navždy... a nielen kvôli šťastným udalostiam - ale o tom som ešte nevedela. O tom, že jeden okamih úplne zmení môj život ...





☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆

☆ Hi my fallen angels! ☆

Vítam vás pri čítaní môjho nového príbehu :)

Dúfam, že sa vám prvá časť páčila. Veľmi ma potešia všetky komentáre a názory na to, či by som mala niečo zmeniť alebo tak :)

Budem rada aj za každý vote a read :3 Túto časť by som chcela venovať @xXNeonkaXx , pretože jej príbeh mi dodal nápad na písanie ďalšej kapitoly. Ďakujem :)


 ~ Teddy_29  

Daughter of the DevilWhere stories live. Discover now