Daughter of the Devil

24. Časť

Zeche sa rozzúrene rútil priamo ku mne, s chalanmi za pätami. 

,,Je v poriadku?"

,,Nestalo sa jej nič vážne?" 

,,Bude schopná trénovať?" 

Chrlili otázky jeden cez druhého tak rýchlo, že som ani nevedela rozoznať, kto položil ktorú.

,,Akože, buď sa ukľudníte, alebo vás odtiaľto vyhodím," schladila ich Euriell. 

Chalani okamžite zmĺkli, dokonca aj Zeche, na ktorom bolo vidieť, že je preňho veľmi ťažké udržať ústa zavreté.

,,Tak, a teraz sa správajte ako správna návšteva pacientky - hovorte potichu, nevypytujte sa príliš veľa otázok a zbytočne ju nezaťažujte blbosťami," zamračila sa na nich s rukami prekríženými na hrudi.

Zeche s pretočením očí podišiel čo najbližšie k môjmu lôžku, chalani nasledovali jeho príklad.

,,Tak čo, Srdiečko, aké je to byť porazená?" uškrnul sa, no v očiach som mu videla obavy. 

,,Normálne, myslím. Pre môjho adoptívneho otca neexistovalo slovo prehra, takže vždy, keď som nedosahovala výsledky aké chcel, čakal ma nejaký trest - preto sa možno cítim šťastne," mykla som plecom. 

,,Čože? To dúfam nemyslíš vážne," neveriacky ma skenoval pohľadom Rochel.

,,Bohužiaľ. Otca som milovala, aj napriek tomu, že bol ku mne tvrdý - a možno hlavne preto. Som mu predsa vďačná za moje bojové schopnosti."

,,A od koľkých rokov ťa vlastne takto ... drezúroval?" spýtal sa Sitael.

,,Asi od mojich troch, vtedy som začala chodiť na rôzne bojové umenia," odpovedala som zamyslene. 

Vedela som to, pretože fotky zo súťaží, ktorých som sa zúčastnila - a vyhrala - boli rozmiestnené po celom dome. Pravdepodobne to však bol len dobrý photoshop.

,,Chlapci, nemáme ju príliš zaťažovať," pripomenul im Belfagor.

,,To je v poriadku, nič mi nie je - a ani ma nič nebolí. Teraz by som rada položila pár otázok ja vám. Po prvé - čo sa stalo po tom, ako som odpadla?" 

,,Zachytil som ťa, aby si sa neudrela, a odniesol som ťa sem - spolu s ostatnými, ktorý okolo nás utvorili kruh a robili miesto na rýchly prechod," odpovedal Rochel.

,,Ďakujem vám. No, po druhé - čo Generál, ako na to zareagoval? Na to, že som odpadla?" upresnila som.

,,Tak to bola teda veľmi zaujímavá reakcia," uškrnul sa Haziel a pokračoval, ,,najskôr na teba chvíľu zízal s otvorenými ústami a potom hneď začal kričať, že máme rýchlo ísť na ošetrovňu a okamžite mu podať hlásenie, keď sa preberieš - čo by sme asi mali spraviť, tak ak ma ospravedlníš... " žmurkol na mňa a odbehol preč. 

,,Fajn, to by sme mali druhú otázku ... A teraz tá tretia - kde je Azazel?" 

Na túto otázku mi nemusel odpovedať ani jeden z chalanov, pretože sa spomínaný z ničoho nič zjavil vo dverách. 

,,Prečo mi nikto nedal vedieť, že už sa prebrala?!" zasyčal.

Vyzeral rovnako, ako keď sa sem vrútil Zeche.

,,Čo som hovorila?! Máte sem vnášať pokoj a nie zlú energiu!" zazrela naňho Euriell.

,,Je v pohode Az, tak sa upokoj," uškrnul sa naňho Belfagor. 

,,Mohol by som s ňou hovoriť osamote?" spýtal sa Euriell totálne ignorujúc Belfagora, ktorému úškrn hneď povädol. 

,,To v žiadnom prípade! Si tu len návšteva, tak ako my, a my sme tu boli skôr, takže si daj pohov - najskôr sa s Clariell porozprávame my!" oboril sa naňho Zeche.