Daughter of the Devil

47. Časť

,,Dnes sa k nám konečne pridá aj Clariell!" rozľahol sa tréningovou miestnosťou Generálov prísny hlas a následne potlesk a pískanie.

,,Si si tým istá?" spýtal sa ma Sitael ustráchane.

,,Stopercentne," odpovedala som mu s úškrnom.

,,Keďže ma požiadala o poriadny tréning, aby si mohla vybiť energiu, ktorú za celý liečebný čas nahromadila, rozhodol som sa, že vám dá všetkým poriadnu nakladačku, aby ste sa konečne vzchopili, vy padavky," odfrkol si a pokynul mi, aby som si vybrala zbraň. 

Samozrejme, že som siahla po mojom obľúbenom čiernom meči s rukoväťou posádzanou rubínmi. Poťažkala som ho v ruke, aby som si zvykla na jeho váhu a párkrát som ním švihla vo vzduchu. Stal sa predĺžením mojej ruky, časťou môjho tela.

,,Môžeme?" spýtal sa ma Generál, načo som mu s úškrnom prikývla.

Tentokrát nešli po jednom, ale rovno po dvojiciach a trojiciach. Zhlboka som sa nadýchla, dostala trochu vzduchu do pľúc a s úsmevom sa pustila do boja. Odrážala som jeden útok za druhým, poľahky som sa vyhýbala nie práve najlepšie miereným výpadom a útočila som s presnosťou hladnej kobry (áno, všade musím zakomponovať jedlo :D ).

Protivníkov postupne ubúdalo, zostali mi už len štyria - Zeche, Belfagor, Sitael a Haziel. Zeche si chcel asi vychutnať samostatný súboj, pretože nechal svojich troch spoločníkov bojovať so mnou bez neho. 

Chalani vedeli, že voči mne nemajú šancu samostatne, a tak zaútočili naraz. Belfagora som vyradila z hry prvého, pretože bol z nich najlepší a zbytočne by ma oberal o energiu. Po ňom nasledoval Haziel a nakoniec Sitael, ktorý použil mnoho trikov, čo som ho stihla naučiť.

,,Výborne Sitael, už ti to ide omnoho lepšie," žmurkla som naňho keď odo mňa odchádzal, načo mi venoval vďačný úsmev.

,,Tak čo, Srdiečko? Už si vo forme?" uškrnul sa na mňa Zeche, ktorý zrazu stál oproti mne.

,,V úžasnej," opätovala som mu úškrn.

Počas nášho súboja bolo počuť len cvendžanie kovu a náš zrýchlený dych. Útočili sme v čoraz väčšom tempe, až sa mi nakoniec podarilo obrať Zecheho o meč, ktorý som následne chytila do ľavej ruky.

,,Chceš pokračovať?" spýtala som sa ho, načo s kyslým úškrnom prikývol.

Odhodila som naše meče na zem a zaťala ruky do pästí a Zeche urobil to isté. Jeden druhému sme sa šikovne vyhýbali, naše päste svišťali vzduchom, no ani jednému sa nedarilo zasiahnuť toho druhého.

,,Trénoval si, kým som bola mimo?" spýtala som sa ho, zatiaľ čo sa ma snažil zasiahnuť do  brucha, čo sa mu, samozrejme, nepodarilo.

,,Jasné, čo som mal, sedieť na riti?" uškrnul sa a pokúsil sa podkopnúť mi nohy. 

Podarilo sa mi vyskočiť oveľa vyššie, než som plánovala, tak som to skúsila využiť. Vo vzduchu som spravila salto, takže som pristála za ním a udrela som ho medzi lopatky. Bezmocne padol na štyri a lapal dych. Špičkou nohy som ho prevrátila na chrbát a jednou nohou som si kľakla na jeho hruď, no váhu som nechávala na druhej, pričom som pozorne sledovala jeho ruky.

,,Vzdávaš sa?" spýtala som sa s úsmevom od ucha k uchu.

Ešte stále sa mu nedalo poriadne dýchať, tak len prikývol. Nepodarilo sa mi z neho však postaviť, pretože ma v mihu sekundy chytil na nohu, na ktorú som prenášala celú svoju váhu a hodil ma cez celú miestnosť.