Daughter of the Devil

63. Časť

Čo teraz? Rochel sa k nám rútil ako rozzúrený býk. Inštinktívne som sa nejakým spôsobom vymrštila a spravila som bočný premet tak, že som zrazu stála pevne na nohách vedľa Zecheho lôžka.

,,Čo sa to tu dopekla deje?!" vykríkol Rochel, načo sa vzápätí zjavila Euriell.

,,Och, Bože, zase vy? Musíte tu vždy narobiť taký bordel?" zavrčala a pretočila očami.

,,Ja by som na tvojom mieste použil oveľa expresívnejší výraz, a možno by ich bolo aj oveľa viac," zapojil sa do rozhovoru (ak sa to tak vôbec dalo nazvať) Belfagor.

,,Nemohli ste ešte chvíľu počkať? Zechce by za vami prišiel, už som ho išla prepustiť," rozhadzovala Euriell rukami cestou k nám.

,,Tak ten premet ma musíš naučiť," obdivne na mňa pozeral Sitael.

,,Prosím vás, môžete byť chvíľu ticho? Strašne ma z vás bolí hlava!" posťažoval sa Zeche.

Všetci sme sa naňho prekvapene pozreli, pretože sme zabudli, že to on je tu vlastne kvôli zraneniu. 

,,Ticha budeš mať dosť v hrobe, až ťa doň pošlem," zaťal Rochel päste.

Zeche po ňom fľochol znechuteným, arogantným pohľadom. Potom mu pery roztiahol úškrn.

,,Snáď len nežiarliš! Svätý Rochel predsa nemôže túžiť po žene!" naoko pobúrene zalomil rukami.

Haziel s Belfagorom radšej priskočili k Rochelovi a chytili ho, aby sa náhodou na Zecheho nevrhol. Ten však neprejavil najmenší záujem o to ublížiť mu. Stál presne tak isto ako pred chvíľou, na tom istom mieste s päsťami tvrdo zaťatými, až mal hánky neprirodzene biele.

,,Prečo by akože nemohol? Rochel je už teraz väčší chlap, než ty niekedy budeš, takže na tvojom mieste by som bola ticho," odsekla som Zechemu, keď sa Rochel nemal k činu.

Všetci na mňa prekvapene pozreli. Zeche akoby neveril vlastným ušiam, neveriacky krútil hlavou zo strany na stranu. Rochel sa na mňa vďačne usmial a hnev v jeho očiach postupne nahradila láska.

,,Predpokladám, že to, čo sme videli, keď sme sem vošli, bola čisto nešťastná náhoda," poškrabkal sa Rochel na zátylku,  zatiaľ čo sa jeho líca sfarbili do červena.

,,Predpokladáš správne," prekrížila som si ruky na prsiach.

,,Ak by si sa však nevrátil, nemusela to byť len náhoda," zamrmlal si Zeche pod nos, avšak dosť nahlas, aby sme to všetci počuli.

Rochel opäť vzplanul hnevom. Ak by sa naozaj odtrhol z reťaze, ani všetci traja - Belfagor, Haziel a Sitael - by ho nedokázali udržať, nedokázali by mu zabrániť v tom, aby Zecheho znovu nedokaličil. 

,,Odchod, poďme. Nechajme Euriell, nech si robí svoju prácu," preťala som to hrôzostrašné ticho a popohnala som ich smerom ku dverám. 

Rochela som chytila za ruku a ťahala som ho za sebou, pretože som si nebola úplne istá, či ma bude nasledovať. Jeho povaha by mu ale nedovolila ublížiť priateľovi ešte viac, než bolo potrebné, takže sa mlčky pobral za mnou.

,,Možno ešte stihneme Súboje so zbraňami," prehodil veselo Sitael, ktorý sa pravdepodobne snažil odľahčiť situáciu.

,,Vy možno áno, ale ja sa dnes už na  vyučovanie necítim," pustila som Rochelovu ruku a pošúchala som si spánky.

,,Si v poriadku? Chceš, aby som ostal s tebou?" spýtal sa ma ustarostene Rochel.

,,Som, ale radšej by som bola teraz chvíľu sama," smutne som sa naňho usmiala a on s kamennou tvárou prikývol a pridal sa k chalanom, ktorí sa už od nás stihli oddeliť, pretože sme boli pri schodoch do mojej veže.