Daughter of the Devil

23. Časť

Prosím, pustite si pesničku :D Ja pri nej totižto vo svojej hlave úplne živo vidím scénku ako z filmu :D

* * * * * * * * * * * * * * * * *

Postupne som sa preberala k vedomiu. Počula som okolo seba šepot mnohých hlasov, ktorý splýval do plynulého šumu. Otvorila som oči a zostala som prekvapene zízať.

Ležala som na obrovskom plochom kameni, ako nejaká obeta, v čiernych šatách. Všade vôkol mňa boli porozsýpané lupeňe čiernych ruží, a ich kry s tŕňmi vo farbe noci obkolesovali tento oltár, a bránili mi z neho zísť dolu.

Niekde v blízkosti sa ozval smiech. Otočila som hlavu smerom, z ktorého prišiel, a moje zreničky sa zúžili v ešte väčšom šoku.

,,Ahoj, Clariell," predniesol hlbokým hlasom jemným ako zamat muž, ktorého som si nemohla pomýliť s nikým iným.

Jeho vlasy čierne ako tma na dne priepasti, sánka ostrejšia než čepele nebeských bojovníkov, úsmev žiarivý ako tá najjasnejšia hviezda a oči ... Áno, oči - presne také, ako moje.

,,L-Lucifer?" zachrčala som.

,,Áno, som  to ja. Už tisíce rokov sa s tebou snažím spojiť, no vždy, keď už som bol blízko sa niečo stalo. Tí odporní Michaelovi posluhovači ťa celé tisícročia strážili hádam viac ako mňa, a kontrolovali ťa dvadsaťštyri hodín denne, nikdy nepopustili z ostražitosti... Našťastie sa im nepodaril ich plán s tým pádom z mosta - niečo sa tam pokazilo, za čo som nesmierne vďačný," uškrnul sa.

Ja som naňho len zízala s neskrývaným ohromením.

,,Počkaj, chceš tým povedať, že si celý ten čas vedel, kde som, že som tvoja dcéra, a že neviem nič o skutočnom svete?" pozrela som naňho jemne zmätene.

,,Áno, celých 9541 rokov. Presne odo dňa, kedy mi ťa tí odporní operenci ukradli spod nosa!" tresol si päsťou do dlane.

Posadila som sa, aby som naňho lepšie videla.

,,Oni ma ... uniesli?" spýtala som sa šeptom.

,,Áno. Chceli ma zničiť. Akoby im nestačilo, že ma uvrhli do tejto diery, oni mi ešte ukradli svetlo môjho života ..." hlas sa mu zlomil.

,,Ja to nechápem ... prečo ťa Michael tak nenávidí?"

Posmešne si odfrkol.

,,Pretože si Myraell vybrala mňa, a nie jeho - postavila sa na moju stranu, a spoločne so mnou prijala pád. Bojovala proti nemu s takým zápalom, až sa jej plamene jej ohňa odrážali v očiach," predniesol zasnene, akoby sa opäť ocitol v tom momente.

,,Aká bola? Ako vyzerala? Nikde sa totiž nespomína, že by si mal ženu, alebo dieťa."

,,Hm, túto informáciu vedeli len moji najbližší - to že sme sa s tvojou mamou vzali, a že pod srdcom nosí dieťa. Ako vyzerala? Vlastne sa na ňu veľmi podobáš, akoby si jej z oka vypadla. Máš jej plné pery, husté obočie (prosím, teraz si nepredstavujte nejakú divočinu zrastenú na jednu čiarku :D Myslím tým niečo ako obočie Lily Collins (; ), a nos ako gombička," usmial sa a brnkol mi po ňom, čo ma rozosmialo.

,,Vlasy máš však po mne - tmavé ako nočná obloha, rovnako ako tvoje oči, a jemne kučeravé - a tie lícne kosti budú asi tiež z mojej strany. Myraell mala srdiečkovú tvár, s plnými líčkami a srdečným úsmevom, ktorý vidím aj na tebe," pohladil ma po líci, po ktorom mi stiekla slza.

,,Ach, oci," vzdychla som a vrhla som sa mu do náručia, nedbajúc na ostré tŕne ružových krov.

Tie sa však predo mnou rozostúpili, takže sa mi nič nestalo, a ja som konečne mohla objať svojho pravého otca.

,,Dcérka moja, moja Clariell..." šepkal mi do vlasov a pevne ma objímal.

Až teraz sa do popredia dostal môj rozum, ktorý okamžite hodil srdce za seba a začal naplno pracovať.

,,Ale .. ako som sa sem dostala?" zamrmlala som mu do hrude.

,,Ty si stále v škole. Toto je len v tvojej hlave - dokážem sa ti dostať do podvedomia, ale len vtedy, keď si veľmi slabá. Pravdepodobne si robila niečo, čo ťa veľmi vyčerpalo, no vďaka tomu som sa s tebou mohol konečne spojiť. Nemusíš sa báť, budeš v poriadku - cítim tvoju životnú energiu," prešiel mi rukami po ramenách a odtiahol sa.

,,Bojovala som so všetkými v triede, bolo ich celkom dosť, asi dvadsať chalanov. Posledný ma však porazil, a vtedy som upadla do bezvedomia," odvrátila som pohľad, pretože som si pripadala slabá, keď ma Rochel porazil, a myslela som, že mnou bude za to pohŕdať, alebo sa nahnevá - tak ako môj nebiologický otec.

,,Čože?! To je úžasné - vedel som, že si silná, ale toto ... Neuveriteľné!" zasmial sa  a opäť ma objal.

,,Ty ... ty sa nehneváš?" prekvapene som naňho pozrela - musela som zakloniť hlavu, pretože ma prevyšoval tak o hlavu a pol.

,,Hnevať sa? Na takýto úspech?" neveriacky pokrútil hlavou.

Usmiala som sa naňho, no zrazu som v hrudi pocítila obrovskú bolesť, ktorá sa následne presunula do hlavy. Chytila som sa za hlavu, pretože mi išla vybuchnúť pri zvuku na veľmi vysokej frekvencii, ktorý sa mi ňou šíril.

Vôbec som si pri tom neuvedomila, že kričím, a že kričí aj môj otec.

,,Clariell, už sa vraciaš k vedomiu ... sústreď sa na môj hlas ... Ešte sa uvidíme, neviem kedy to bude, ale budem na teba dávať pozor, ako doteraz... Ty však musíš byť tiež ostražitá - vyhýbaj sa anjelom, ktorí nemajú pôvod Padlý, pretože pre teba predstavujú veľké nebezpečenstvo... ĽÚBIM ŤA!" to posledné zakričal z plných pľúc, no ja som to počula len ako slabý šepot, pretože som sa prebrala k vedomiu.

,, ... myslím, že sa preberá. Cal, to som ja Mez, počuješ ma?" ozval sa z pravej strany dievčenský hlas.

,,Mezenchiel, nechaj ju, nech sa spamätá," zahriakol ju ďalší dievčenský hlas.

,,Euriell?" zašepkala som a pomaly som otvorila oči.

,,Á, konečne. Čakáme už celé hodiny, kým sa nám konečne preberieš," uškrnula sa na mňa a zložila mi z čela vlhký uterák.

,,Ahoj Mez, ako si sa o tom dozvedela?" spýtala som sa jej, pričom som sa opatrne posadila.

,,No, vieš, nie každý deň narobia šiesti chlapi po celej škole taký rozruch," zasmiala sa, ,,som rada, že si v poriadku," dodala s ustaraným úsmevom.

,,Počkaj .... šiesti? To nedáva zmysel, veď na súbojoch so mnou boli len piati - Zeche, Rochel, Sitael, Belfagor a aHaziel," zvraštila som čelo.

,,Pribehol s nimi aj Azazel," uškrnula sa.

..Azazel? Ako sa to prepána dozvedel ten?"

,,Myslím, že ten krik, ktorí chalani narobili, keď ťa sem niesli, sa nedal prepočuť - a ani ten, ktorý narobil Azazel, keď kričal na Generála."

Na jej slová som však nestihla zareagovať, pretože sa rozleteli dvere do ošetrovne, a v nich sa ocitol Zeche s chalanmi.

,,Prečo nám nikto neprišiel oznámiť, že už je hore?!"

☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆

☆ Hi my fallen angels! ☆

Som tu s ďalšou časťou :) Nejako nestíham, a ani som nemala nejako extra inšpiráciu, ale dnes som si k tomuto príbehu konečne sadla a ... ta dá! :D

Dúfam, že sa vám časť páčila - konečne sme trošku spoznali Lucíka, a konečne som vám odhalila pravú podobu Clariell :D

Čítame sa pri ďalšej časti ;)

~ Teddy_29 ☆