Daughter of the Devil

14. Časť

,,Pripravená?" spýtal sa ma Azazel oblečený v čiernom tréningovom úbore s čiernymi chráničmi.

Teraz sa až tak nelíšil od svojho mladšieho brata. A keďže v úbore vyzeral navlas rovnako ako Belfagor, musela som si neustále pripomínať, že v skutočnosti je to Azazel.

,,Že váhaš," odvetila som a úškrnom a zobrala som si zo stola svoj meč. ,,Môžme začať? Už sa totiž nemôžem dočkať tvojej odpovede," zaškerila som sa ako slniečko.

,,Bohužiaľ, tej sa nedočkáš," žmurkol na mňa.

,,Len aby si nebol prekvapený," zamrmlala som si pre seba a naraz sme okolo seba začali krúžiť.

Náš boj pripomínal skôr tanec než súboj. Azazel bol lepší než Zeche, pretože nebol taký namyslený a dával si väčší pozor. Avšak ani jeho skúsenosti nestačili na môj prirodzený talent, ako to sám Generál nazval.

Zložila som ho v podstate podobne ako Zecheho - až na to, že na Azazela som skočila zozadu, nejakým spôsobom som ho položila na chrbát, spravila som cez neho salto a dosadla som na jeho brucho.

,,Tak čo, prekvapený?" spýtala som sa zadýchane, no s víťazoslávnym úsmevom.

,,To teda hej. Kde si sa naučila takto bojovať?" spýtal sa ma priškrteným hlasom, pretože som mu pri krku držala svoj meč.

,,Chodila som na šerm. A môj nevlastný otec bol vojenský generál,čiže si dosť potrpel na moju disciplínu, kondičku a zručnosti v boji. No a ja som sa chcela stať vojačkou, aby na mňa bol pyšný, tak som si tak trocha vynútila tréningy," mykla som plecom.
,,Ale stále si mi nepovedal odpoveď, ktorú som si čestne vybojovala," zamračila som sa naňho.

,,Až keď dáš svoj meč dole z môjho krku," uškrnul sa na mňa a zbehol pohľadom k svojmu krku.

,,Ou, prepáč," ospravedlňujúco som sa naňho usmiala.

Položila som svoj meč vedľa neho, no naďalej som na ňom sedela.

,,Tak? Ja čakám," prekrížila som si ruky na prsiach.

,,No ... Aká bola otázka?" zdržoval.

,,V čom je pre teba Zeche hrozbou," zopakovala som mu.

,,A čo ak to radšej nechceš vedieť?" spýtal sa ma.

,,Azazel..." zamračila som sa naňho.

,,Ja..."

,,Ejha! Netušil som, že stihnete zájsť až takto ďaleko," zasmial sa Belfagor, ktorý práve prišiel do haly v úbore.

,,Čo?" spýtali sme sa naraz nechápavo.

,,No že si to chcete rozdať tu, v hale, na zemi," zasmial sa.

My sme sa na seba zhrozene pozreli a odskočili od seba najďalej ako to šlo.

,,Nechceli sme si to rozdať! Iba som tvojho brata vyzvala na súboj," objasnila som Belfagorovi.

,,Nuž, možno Az prehral súboj, ale rozhodne to stálo za to zakončenie," žmurkol Belfagor na svojho brata a odložil si chrániče na poličku.

Ja som radšej zmenila tému.

,,Bol si cvičiť na poli?" spýtala som sa ho a od Azazela som radšej bočila pohľadom.

,,Hej. Ale vonku začalo pršať, tak som to po hodine vzdal," odfrkol si.

Až teraz som si všimla jeho premočené oblečenie a vlasy, z ktorých mu v dosť krátkych intervaloch kvapkala na zem voda.

,,Vonku prší?" spýtala som sa s neskrývanou radosťou v hlase.