Daughter of the Devil

6. Časť

Prebudila som sa do slnečného rána. Na oblohe nebolo jediného mráčika, ktorý by bránil slnečným lúčom prenikať do mojej izby.

Zrazu sa z chodby ozval nejaký rachot. Rýchlo, no potichu som sa snažila dostať k dverám. Opatrne som ich otvorila a to, čo som uvidela, ma teda veľmi zarazilo.

Z našej kúpeľne vybehlo dievča - možno o rok staršie odo mňa - len v osuške. Vlasy jej padali na plecia v blonďavých vlnách. Prebehla okolo mňa bez povšimnutia mojej existencie.

'To nemá vlastnú kúpeľňu?' prebehlo mi hlavou.

Z tej našej však vyšiel ešte jeden človek - Zeche. Len v uteráku okolo bokov a s rozstrapatenými, vlhkými vlasmi, ktoré mu stáli na všetky strany.

,,Čo tak zízaš, Srdiečko? Nikdy si nevidela polonahého chlapa?" uškrnul sa na mňa a prehrabol si vlasy.

Až po jeho poznámke som si uvedomila, že po ňom lačne kĺžem pohľadom.

,,Čože? Jasné, že hej! A prečo ti vlastne odpovedám na takú stupídnu otázku?!" spýtala som sa skôr sama seba a zabuchla som dvere.

Rýchlo som podišla ku skrini s oblečením a začala som zhlboka dýchať. Potrebovala som nejakým spôsobom upokojiť moje prudko tlčúce srdce a plytký dych.

'Ako ma mohol takto ľahko vyviesť z miery?!' nahnevane som buchla do skrine.

Musím sa upokojiť. Predsa len sa nenechám rozhodiť nejakým namysleným egoistom, ktorý sa správa ako malé decko a vyzerá ako boh ... Dobre, fyzicky ma síce trochu priťahuje, ale to je len animálna túžba. Ja sa rozhodne riadim rozumom a ten doslova kričí NIKDY!.

Zhlboka som vydýchla a obliekla som si uniformu. Skontrolovala som sa v zrkadle a rýchlo vbehla do kúpeľne. Čo najrýchlejšie som vykonala rannú hygienu a trielila som do jedálne.

Nechcem si ani predstaviť, čo tí dvaja robili v našej kúpeľni, pretože by som potom na raňajky išla márne.

Na chodbe som do niečoho vrazila ...

,,Prepáč. Si v poriadku?"

Ou, tak do niekoho...

,,Áno, prepáč ty mne. Mala som sa pozerať kam idem," ospravedlnila som sa Azazelovi, ktorý ma zdvíhal zo zeme.

,,Ideš na raňajky?" spýtal sa ma s milým úsmevom.

,,Hej. Ozaj, kde vlastne raňajkujete vy? Včera som vás v jedálni nevidela."

,,Ou, ja a ostatní profesori, alebo ako by som nás nazval, raňajkujeme v kuchyni."

,,A prečo?"

,,Preberáme tam žiakov, úlohy, tréningy a rôzne spôsoby trestov," mykol plecami a vykročil smerom ku jedálni.

,,Aha. A kde sa nachádza kuchyňa?"

Je dobré vedieť, kde sa nachádzajú učitelia ak by sa vyskytol nejaký problém.

,,Opačným smerom," otočil sa a vystrel pred seba ruku. ,,Rovno po tejto chodbe, a potom doprava na schodisko, ktorým zídeš o štyri poschodia nižšie."

Stiahol ruku späť k telu a opäť sa otočil na smer jedáleň.

,,Počkaj, prečo ideš teda so mnou,keď to máš opačným smerom?" nechápavo som naklonila hlavu.

,,Chcem sa uistiť, že sa do jedálne určite dostaneš. A taktiež si mi milo spríjemnila ráno," venoval mi vrelý úsmev.

Do líc mi stúpla červeň. Čo sa to dnes s tými chlapmi robí?!