Daughter of the Devil

57. Časť

,,To je Zeche?"

Snažila som sa zadržať smiech, ktorý sa mi dral z hrude, no vôbec sa mi nedarilo. Rozosmiala som sa na plné hrdlo, no aspoň som tlmila svoj smiech rukou, ktorú som si pritláčala na ústa. Rochel sa tiež neubránil.

,,Áno, to je Zeche. Očividne sa po tej párty veľmi nevyspal, a vyzerá to tak, že to včera neskončilo len pri šiestom drinku," trpko sa uškrnul Belfagor.

,,Keď sme odchádzali my, mal už asi dvanásty alebo trinásty," zamyslel sa Haziel. 

,,Fíha, tak to je ... obdivuhodné," uznanlivo som prikývla ,,Mňa by už po tom šiestom viezli do nemocnice kvôli otrave alkoholom!" 

,,Mňa asi tiež," priznal Rochel a venoval mi úsmev. 

,,Padavky," zamrmlal Zeche a pretočil sa na druhú stranu - teda, otočil hlavu v tanieri na druhú stranu.

Na tomto sme sa zasmiali všetci. 

,,Ako sa sem vlastne dostal?" spýtala som sa chalanov. 

,,Boli sme spolu na hodine Boj s mágiou, ale tréner nás poslal na obed skôr, pretože si všimol jeho stav - a požiadal nás, aby sme mu pre istotu trochu pomohli, takže ... Dostal sa sem s našou pomocou," vysvetlil mi Sitael. 

,,Zvládol by som to aj sám," ozvalo sa ďalšie zamrmlanie z taniera. 

,,Áno, kamoš, to všetci vieme," potľapkal ho Belfagor po hlave. 

,,Fajn, myslím, že už som sa dostatočne spamätala z toho šoku, takže sa už môžem normálne najesť," zasmiala som sa a naložila si na tanier. 

Rochel nasledoval môj príklad, čo sa postupne zvrtlo na to, že mi nakladal jedlo on, aby som sa zbytočne nenamáhala. Snažila som sa mu naznačiť, že sa správa až príliš starostlivo, ale buď boli moje náznaky príliš nejasné, nepodarilo sa mu ich zachytiť, alebo ich ignoroval. 

Stále ma kontroloval pohľadom, zakaždým, keď som sa trochu naklonila dozadu, jeho ruka okamžite vystrelila za mňa, aby som náhodou nespadla... Behom piatich minút toho bolo už dosť na to, aby si to chalani všimli.

,,Rochel, stalo sa ti niečo na tom výlete? Si akýsi prehnane ochranársky," uškrnul sa naňho Belfagor, ale z očí som mu vyčítala niečo úplne iné.

Bál sa o Rochela. Asi ho chcel len upozorniť, že je to okaté, a ostatní by si mohli niečo všimnúť - dokonca aj ja, keďže ešte nevedel, že Rochel už mi všetko vysvetlil.

,,Ou, ja ..." zasekol sa na chvíľu Rochel, ,,ani som si to neuvedomil, prepáč. Ja len, je to pre mňa hrozné, keď niekto z našej partie stále navštevuje ošetrovňu, a hlavne ma dostalo to, že som ti včera nemohol pomôcť," obhájil svoje správanie priam dokonale.

,,Čo presne sa ti vlastne zas stalo? Nikto nám nebol schopný povedať niečo reálne," ozrejmil mi Haziel. 

,,V skratke, takmer ma zabila otrava krvi," mykla som plecom. ,,Ak by sa tam neobjavil Rochel, asi by som zomrela na chodbe."

,,ČOŽE? Ako to, že som ťa nepočul?! Bol som predsa hneď vedľa v Zecheho izbe, začul by som ťa, ak by si volala o pomoc, alebo kričala od bolesti!" prekvapene vyhŕkol Belfagor. 

,,Nekričala som, v ústach som mala sucho ako na púšti, takže zo mňa vychádzal len podivný šepot, a keď som sa dostala na chodbu, definitívne ma opustili všetky sily."

,,Mal som radšej zostať u teba a dať na teba pozor!" buchol päsťou do stola, až sa na ňom všetko zatriaslo a vstal. ,,Idem sa prejsť," s touto vetou priam vybehol z jedálne.