S roztrasenými kolenami som spravila zopár neistých krokov.
'Nebuď nervózna,' opakovala som si stále dookola.
Pomaly som sa približovala k stolu, za ktorým sedeli učitelia - aspoň tak som si to myslela. Pristúpila som k stolu a zostala stáť. Netušila som, čo mám spraviť. Podať im ruku? Dať bozk na obe líca? Mama mi hovorila, že každý má iné zvyky. Preto som teraz nevedela, ako sa mám správať, a tak som tam len nemo stála.
'Pokloň sa,' prebehlo mi zrazu hlavou.
Pokloniť sa? Teraz, v 21. storočí? Ani som nevedela ako, už som sa klaňala - kľakla som si na jedno koleno a pokorne som sklonila hlavu.
Čo to?! čudovala som sa.
Ako je to možné? Veď ja sama to nechcela a zrazu sa tu klaniam nejakým učiteľom, či kto vlastne sú. Z úst sa mi však ako vodopád rinuli slová.
,,V mene Michaela a Lucifera, nebeských archanjelov, klaniam sa ja - Gertrúda Nightingale z rodu krvavých hviezd - a vzdávam tak úctu Rádu nebeských bojovníkov."
Čo som to dopekla povedala? Ako som to mohla vedieť? Odkiaľ?!
Tváre učiteľov sa zháčili. Boli prekvapení, potom sa tam mihol aj strach, no napokon zostali prekvapenie a radosť. Jeden z nich sa postavil. Pripadal mi veľmi sympatický. Jeho pieskové vlasy dopĺňali zamatovo čierne oči, medzi ktorými sídlil aristokratický nos. Keď prehovoril, skoro som sa rozpustila.
,,Vstaň, Gertrúda z rodu Krvavých hviezd."
Jeho hlas bol ako med, čo sa kĺže po plástoch. Bez váhania som vstala. Nechápavo som sa pozerala vôkol seba. Všetky hlavy boli otočené na mňa, v tvárach mali prekvapené výrazy.
Prečo sa tvária tak prekvapene?
Zrazu sa všetci naraz postavili.
Idú sa mi všetci predstaviť alebo čo? Toľko mien si nezapamätám ...
Vtom sa však všetci poklonili. Pozrela som sa na učiteľa, s ktorým som sa predtým rozprávala - myslela som si, že mu vzdávajú úctu. On však spolu s ostatnými učiteľmi kľačal na kolene a mal sklonenú hlavu. Nemohla som to nechať tak a vyslovila som otázku, ktorá mi behala po rozume ( no mne je z týchto "metafor" zle :D ja si vždy predstavím, ako jej to behá po hlave ... :D Vaša šibnutá -Teddy_29 ♥ ) : ,,Prečo sa klaniate?"
Všetci sa na mňa zarazene pozreli. Do tváre sa mi nahrnula červeň. Nechápala som to a preto som sa spýtala. No aj tak som nedostala odpoveď.
,,Prosím, myslím to vážne. Aspoň sa posaďte naspäť na miesta," nervozita ma drvila, stláčala ma vo svojich pazúroch.
Všetci si sadli naspäť do lavíc, akoby to bol rozkaz.
,,Povedal by mi prosím niekto, prečo som povedala to, čo som povedala?"
Nervózne som sa obzerala sa okolo seba. Nechápavé pohľady ma donútili preformulovať otázku.
,,Dobre, tak inak. Prečo som sa predstavila ako Gertrúda z rodu Krvavých hviezd?"
Tentoraz sa postavil iný učiteľ. Narozdiel od toho prvého bol mohutnejší, pod oblečením sa mu napínali svaly. Jeho usmievavé zlato-zelené oči žiarili spod tmavej, kučeravej ofiny, ktorá mu padala do očí. Úprimne sa na mňa usmial a začal rozprávať. To, čo som sa dozvedela, mi prevrátilo život naruby - a predchádzajúce udalosti boli voči tomu ako zrnko piesku na púšti...
☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆ ☆
☆ Hi my fallen angels! ☆
Tu je KONEČNE ďalšia časť .... :D Už nikdy nebudem dopredu sľubovať, pretože som jedno veľké LENIVÉ prasco .... :D
Za túto časť ďakujete hlavne Filipkovi, ktorý ma motivoval ju pridať :) Ďakujem za všetky reads, votes a komentáriky :)
Vaše verné, lenivé prasiatko
~ Teddy_29 ☆
YOU ARE READING
Daughter of the Devil
FantasyGertie po autohavárii, pri ktorej zomreli obaja jej rodičia zistí, že je anjel - a nie len hocijaký. Začne študovať na Black-Pent Castle, kde získa mnohých priateľov, no aj nepriateľov. Spoločne sa budú pripravovať na dôležitú misiu. Zvládne to Gert...
