Daughter of the Devil

13. Časť

Ubehli dva týždne od našej spoločnej sprchy. Zatiaľ sa mi darí Zechemu úspešne vyhýbať, zato Azazel sa zas vyhýba mne.

Neviem ako sa dozvedel o našej 'očiste', no ešte v ten deň pred večerou si ma odchytil.

Akurát som išla po chodbe, kde som sa s ním včera zrazila, keď ma zrazu niekto stiahol do tmavého kúta chodby.

,,Čo to...?!" nestihla som dopovedať, pretože mi tajomný skočil do reči.

,,Prepáč, že som ťa vystrašil, no potrebujem sa s tebou porozprávať," prerušil ma Azazel, ktorému v očiach tancovali iskričky hnevu (sa pochytali za ruky a tancovali rituálne tance v kruhu 😂 sorry for disturbing 🙊).

,,Uf, ani nevieš ako mi odľahlo, že si to ty," vydýchla som si s úľavou. 

Bála som sa, že by to mohol byť Zeche.

,,Je to pravda?" spýtal sa takým trochu zraneným tónom.

,,Neviem, čo máš na mysli (nejaké vady 😂)," zamračila som sa.

,,No predsa tvoju sprchu s Ezechielom," vyprskol. 

Teraz sme sa mračili jeden na druhého - ja nechápavo, on nahnevane.

,,O-odkiaľ o tom vieš?" spýtala som sa ho prekvapene.

,,To teraz nie je podstatné. Takže je to pravda?" odignoroval moju otázku.

,,Áno, ale..." nenechal ma to ani vysvetliť.

,,Toto som potreboval počuť. Dobrú chuť prajem," povedal s veľkou dávkou sarkazmu a odišiel. 

Ja som tam ešte stála hodnú chvíľu, až kým sa neozval môj žalúdok.

Odvtedy som sa s ním stretala len na hodinách Histórie rodov a pôvodu a Náuke o Veľkom boji. Snažila som sa k nemu dostať a vysvetliť mu to, no on sa vždy vyparil skôr, než som sa k nemu dostala.

Po týždni už som bola s nervami v koncoch a tak som zmenila taktiku.

,,Belfagor?" oslovila som ho pri večeri.

,,Áno, Cica?" odpovedal mi s úškrnom.

,,Čo robí Azazel dnes po večeri?" odignorovala som jeho prezývku.

,,Ach, a ja som si myslel, že chceš večer stráviť so mnou - srdce mi z toho krváca," dramaticky vykríkol a chytil sa za srdce.

,,Prepáč mi, že som ťa tak hlboko ranila," hrala som s ním, ,,no ak mi na tú otázku neodpovieš do šiestich sekúnd, zajtra si ťa na tréningu parádne podám," žmurkla som naňho a zlovestne sa uškrnula.

Jeho úškrn, ktorý po svojom dramatickom výstupe nasadil, razom zmizol.

,,D-dnes bude v učebni Histórie, povedal, že chce opraviť nejaké testy," dostal zo seba. ,,Spokojná? Že budeš zajtra v dvojici so Zechem," požiadal ma.

,,Hm, ešte nad tým porozmýšľam," škodoradostne som sa uškrnula, vypochodovala som z jedálne a namierila som si to rovno do učebne Histórie.

Potichu som sa prešmykla dnu a hlasno za sebou zabuchla dvere. Azazel sa mykol a pozrel mojím smerom.

,,Dobrý večer, pán profesor," predniesla som formálne a podišla som bližšie k nemu.

,,Vieš, že mi máš tykať," venoval sa opäť svojim papierom.

,,Prepáčte, ale najskôr by som Vám chcela položiť otázku - predtým, než uznám tykanie za možné," vysypala som zo seba asi najviac diplomatickú vetu za môj pobyt v tejto škole.