Daughter of the Devil

59. Časť

Najskôr som veľmi nepochytila, prečo si vyzliekli tričká. Keď sa však za každým z nich vystrel pár jedinečných krídel, pochopila som. Toto bude ozajstný anjelský súboj. Vo vzduchu.

Doteraz sme ešte s Generálom netrénovali boj vo vzduchu, takže som nemala ani najmenšiu šajnu o pravidlách, postojoch, názvoch útokov, útočných a obranných pozíciách, ... Jednoducho som dúfala, že na vyhodnocovanie situácie mi bude stačiť môj zrak. Pozriem sa a uvidím. To bola moja stratégia. 

Modlila som sa, aby sa ani jednému z nich nič vážne nestalo. Viem, že aj ja som bezhlavo prijala každý súboj, ktorý sa mi naskytol, no toto bolo niečo iné. Ja som to brala ako zábavu, aj keď som sa do toho možno vžila, stále to boa pre mňa zábava. Avšak chalani to tak nebrali. 

Vyleteli pár metrov nad zem a začali okolo seba krúžiť ako dve divoké šelmy - vo vzduchu. Boj započal. Chvíľu som si vôbec nebola istá, kto z nich má navrch. Vzduchom lietalo jedno kúzlo za druhým, čo moje oči ledva stíhali vnímať. Jediné, čo som vtedy vedela rozoznať, bolo kto tie kúzla vysielal. Zecheho mali totiž belasý nádych, zatiaľ čo Rochelove mali zlatý.

Tak trochu som si pripadala ako divák tenisového zápasu - hlava mi kmitala zo strany na stranu v očakávaní, kto z nich získa prvý bod. Keď som konečne ako-tak pochytila priebeh tohto súboja, zistila som veľmi prekvapivú vec - Rochel mal navrch.

Ako som už predtým spomínala, Zeche bol vďaka svojmu pôvodu v podstate predurčený na výhru. Vôbec sa mi však nezdalo, že by Rochela šetril. Bojoval proti nemu tuším s ešte väčšou vervou, než proti mne, a to už je čo povedať. 

Po chvíli sa ich sily vyrovnali. Na oboch boli znať známky únavy, čo bolo samozrejmé, pretože ich súboj bol síce úžasný na pohľad, no fyzicky určite nehorázne vyčerpávajúci. Neboli veľmi ďaleko, ale hýbali sa priveľmi rýchlo na to, aby som ich videla úplne zreteľne. Vedela som si ich však živo predstaviť. 

Na čelách sa im určite perlil pot, rovnako ako na obnažených hrudiach a možno aj chrbtoch. Pery stisnuté do tenkej čiary od silného sústredenia. Vlasy rozviate vetrom teraz možno vyzerali na oboch ešte strapatejšie, než zvyčajne.

Rochelovi sa znovu podarilo potlačiť Zecheho silu, dokonca sa mi až zdalo, že ho zahnal do úzkych.

,,Belfagor?" obrátila som sa na jediného z partie, ktorý mi mohol poskytnúť odpoveď. Ako jediný z trojice predo mnou totiž vnímal aj svet okolo seba.

,,Áno?" neochotne odtrhol oči od chalanov a uprel svoj pohľad na mňa.

,,Zdá sa mi to, alebo Rochel skutočne vyhráva?" spýtala som sa ho neisto.

,,Nezdá sa ti to, naozaj vyhráva," odpovedal mi s úsmevom. 

,,Má nejaký špeciálny výcvik alebo čo?" 

,,Asi nie, prečo?" 

,,Veď predsa dáva poriadnu nakladačku Zechemu," pozrela som naňho so zdvihnutým obočím.

,,Nemám šajnu, čo v tom je. Budeš sa na to musieť spýtať Rochela," mykol plecom a vrátil sa k sledovaniu súboja. 

Ja som urobila to isté a teraz som v ešte väčšom napätí čakala, ako to dopadne. Rochela práve zasiahla spŕška menších kúzel, no on si to sotva všimol, pretože sa zdalo, že sa pripravuje na niečo veľké. 

Hneď ako som uvidela jeho kúzlo, som vedela o čo ide. Predsa len to bolo v podstate prvé kúzlo, ktoré som kedy videla. Prvé kúzlo, ktoré ma kedy vyradilo. Spoznala som ho až odtiaľto, aj keď bolo tentokrát vyslané iným anjelom. Elis verati.