Daughter of the Devil

58. Časť

Zechemu možno nebude dobre nadlho...

Rochel však v momente dostal svoj hnev pod kontrolu a na tvári mu znovu žiaril pobavený, priateľský úsmev, ktorý tam prebýval väčšinu času, ktorý sme spolu trávili. Ohúrene som naňho pozrela, no nepovedala som k tomu nič. Rovnako rýchlo ako on som nahodila na tvár šibalský úškrn a otočila som sa na Zecheho.

,,Vďaka, no tvoju pomoc už nebudem potrebovať," oznámila som mu s úškrnom od ucha k uchu. ,,A keď náhodou budem potrebovať pomoc, tak o ňu požiadam Rochela - ten ma predsa len berie až do izby, takže by to mal v podstate po ceste, alebo ako by som to povedala." 

Zeche normálne onemel. S očami doširoka otvorenými prekvapením skákal pohľadom zo mňa na Rochela a späť. Potom ako keby ho osvietilo - jeho tvár sa rozžiarila, no vzápätí zachmúrila nejakým novým poznaním. Na čele sa mu od premýšľania spravila hlboká vráska. Nakoniec sa asi konečne odhodlal prehovoriť a podeliť sa tak s nami o svoje poznanie. 

,,Vy," prehovoril prázdnym hlasom, pričom ukázal prstom na Rochela a potom na mňa, ,,vy spolu niečo máte, že?" ani nás nenechal niečo mu na to povedať, hneď pokračoval: ,,Ako? Ako sa ti to podarilo, Rochel? Liezť mi takto do kapusty ... Museli ste to robiť asi v tvojej izbe, inak by som o tom vedel. Ale čo Sitael? Ako to, že sa o tom nedozvedel? Alebo si v tom išiel s nimi? Tajili ste to predo mnou všetci traja? Alebo dokonca piati?" 

Tohto som sa obávala. Zeche bol poriadne melodramatický, odkedy som ho spoznala, no toto bolo jeho vrcholné vystúpenie. Vyzeral ako odkopnuté šteniatko, akoby mu krivdil celý svet. Všimla som si, že v Rochelovi to opäť vrie, a dokonca aj vo mne sa začínala formovať vlna hnevu. Bohužiaľ, tentokrát sa Rochel nemienil držať na uzde. 

,,Čo si o sebe dopekla myslíš?! Myslíš, že sa vždy všetko točí len okolo teba a sexu? Tak to si potom na omyle, kamarát! Domýšľaš si veci, ktoré vôbec nie sú pravdivé, a ktoré nemajú ani najmenšieho dočinenia s tebou!" syčal naňho Rochel, keďže sme sa ešte stále nachádzali v jedálni a on nechcel, aby z toho bol škandál.

Očividne sa ešte stále trochu brzdil, čo som považovala za dobré i zlé súčasne. Dobré preto, že k nám neboli otočené tváre ostatných v jedálni, vôbec nám nevenovali svoju pozornosť, ani len štipku. Zlé kvôli tomu, že ak bol toto jeho umiernený výbuch, nechcem si ani predstaviť, ako asi zúri naozaj, a tiež ako si asi hodlá vybiť zlosť - či už na Zechem alebo na hocičom alebo hocikom inom.

,,Tak čo si domýšľam, hm? Prezraď mi prosím pravdu, ó vševedúci a všemocný Rochel," diabolsky sa naňho uškrnul Zeche.

Ostatní boli ticho. Od prekvapenia mali otvorené ústa a očividne sa nezmohli na slovo. Asi ich ešte nevideli takýchto vytočených - oprava, asi ich ešte nevideli takýchto vytočených v prípade, že sa jednalo o nich navzájom.

,,Okamžite prestaňte! Sme v jedálni, ak ste zabudli. Bude rozumnejšie, ak sa presunieme na miesto, kde si budeme môcť všetko rozumne vysvetliť a nebudeme pri tom na očiach celej škole," prehovorila som rozhodne.

Ich pohľady sa na chvíľu presunuli na moju maličkosť. Prvý to vzdal Rochel, čo ma, samozrejme, vôbec neprekvapilo, keďže mi príde oveľa rozumnejší ako Zeche, ktorý sa drvivú väčšinu času správa detinsky. Sklopil pohľad, zavrel oči a uvoľnil dovtedy zaťaté päste. 

,,Máš pravdu, mali by sme sa presunúť na pokojnejšie miesto," vzdychol si a pošúchal si koreň nosa.

,,Bojíš sa, že keby sme tu zostali, mohlo by to narušiť tvoju pozíciu v tabuľke?" podpichol ho Zeche.

Toto by poľahky vyburcovalo mňa, a to by som predtým mohla byť úplne pokojná, takže som vôbec Rochelovi nezazlievala, že ho Zecheho poznámka úplne dorazila.