Daughter of the Devil

29. Časť

,,Clary polož sem, vy dvaja sa posaďte na tamto lôžko, ja idem po obväzy a tak," povedala Euriell hneď ako sme vošli do ošetrovne. 

Rochel ma veľmi opatrne položil na lôžko, zatiaľ čo sa Zeche s Azazelom usadili na lôžko po mojej ľavej strane, čo najďalej jeden od druhého. Pomaly som sa zdvihla do sedu, aby som si lepšie prezrela svoju ľavú nohu. Rochel sa ku mne okamžite naklonil a podoprel ma.

,,Vďaka," srdečne som sa naňho usmiala a s úľavou si vydýchla, pretože mi tým dosť uľavil od bolesti.

Pri pohľade na nohu som sa však zamračila. Vyzerala skôr ako obhorený kmeň stromu, a nie ľudská končatina. Opatrne som sa prstami dotkla čiernej kože a prekvapilo ma, že som to vôbec necítila. Postupovala som čoraz vyššie, bližšie k panve, a stále nič. Keď som sa však dostala k časti, kde bolo mäso už len miernejšie spálené, pocítila som prudký nával bolesti, a nečakane som vykríkla. 

,,Čo to preboha robíš? Nesmieš si tú ranu chytať! Ešte si tam zanesieš infekciu!" krútila nado mnou hlavou Euriell, zatiaľ čo mi Rochel upokojujúco stisol ruku.

Rýchlo som ruku odtiahla a kajúcne sa na ňu usmiala. 

,,Počkaj, veď ti ten úsmev zmizne z tváre - to, čo ti o chvíľu spravím, nebude vôbec príjemné, a bude to trvať pekne dlho," povedala naoko podráždene, ale všimla som si, že je z toho trochu nervózna.

,,Nechcem byť nezdvorilá, alebo tak, ale už si niekedy liečila niečo podobné?" spýtala som sa jej čo najneškodnejším tónom.

,,Liečila som podobné zranenia, nikdy to však nezašlo až do štádia, kedy je vidno kosť," zamračila sa na moju nohu a otvorila fľaštičku s nejakým zeleno-modrým práškom.

,,Počkaj, počkaj, počkaj, čo je to?" spýtala som sa ostražito. 

,,Neboj, to nie je pre teba," žmurkla na mňa a fúkla prášok na prekvapeného Azazela a Zecheho, ktorí zrazu padli dozadu a ostali ležať s nohami spustenými na zem. ,,Nemohla som ich nechať hore, pretože by pravdepodobne vyvádzali viac než ty, a to budeš mať poriadne bolesti," súcitne na mňa pozrela. 

,,Dostanem aspoň niečo na utlmenie bolesti?" spýtala som sa s malou dušičkou. 

,,Bohužiaľ potrebujem, aby si mi hovorila, či ti to príliš nesťahujem, a to by si pri analgetikách necítila. Môžem ti však ponúknuť toto, na zahryznutie," ukázala na kožený remienok.

,,Okej, beriem. Hocičo, čo mi pomôže nekričať," povedala som so spomienkou na udalosti spred pár minút.

Vzala som si remienok do nezranenej ruky a zahryzla som doň. Rochel si sadol za mňa, aby som sa mohla chrbtom oprieť o jeho hruď, a povzbudzujúco mi chytil zdravú ruku. 

,,Tak," nadýchla sa roztrasene Euriell, ,,ideme na to." 

Opatrne začala na spálenú kožu striekať nejaký priezračný roztok v rozprašovači, čo zatiaľ vôbec nebolelo. Potom však odložila fľaštičku s roztokom a začala na nohu používať mágiu - vtedy prišla bolesť. Musím povedať, že určite nebola taká hrozná, ako keď mi Zeche pálil mäso a kožu, no ďaleko to od toho nemalo. 

Silno som zahryzla do remienku a privrela som oči. Snažila som sa upokojiť, v čom mi dosť pomohol Rochelov pokojný, pravidelný tlkot srdca, ktorý som cítila spoza seba. Snažila som sa zosúladiť svoj dych s jeho, aby som upokojila tlkot svojho rozbúšeného srdca, a tak sme teraz pôsobili ako jedno telo, pretože sme dýchali naraz, a naše srdcia tĺkli v rovnakom rytme. 

Po čele mi stekali kvapôčky potu, no stále som sa držala a nevydala som ani hláska. Keď bolesť na chvíľu ustala, odvážila som sa otvoriť oči a pozrieť, čo sa deje. Noha vyzerala stále rovnako, no akoby ju na spálených miestach pokrýval akýsi modrastý film.