Daughter of the Devil

46. Časť

 Venované aj @_nika44_ ♥

Za prípadné preklepy sa ospravedlňujem, písala som narýchlo :D 

,,Neruším?"

V momente som od Zecheho odskočila, ani neviem, ako sa mi to podarilo. Rukou som si prehrabla vlasy a pozrela sa na nášho narušiteľa. Ten nás striedavo prebodával svojimi čiernymi očami.

..Vlastne áno, ak si si nevšimol," zavrčal naňho Zeche a popravil si pokrčené tričko.

,,Čo tu vlastne robíš? Nemal by si teraz učiť?" spýtala som sa oveľa drsnejšie, než som mala v pláne. 

,,Je prestávka, ale to ste si vy asi nevšimli, čo?" odvrkol mi Azazel.

,,Počuj, s čím máš stále problém? Spravili sme ti snáď niečo?" rozhodil rukami Zeche.

,,S tebou mám problém!" vyhŕkol Azazel a kráčal k Zechemu.

,,Čože?" nechápavo naňho pozrel Zeche.

,,Dobre si počul. Nenechám ťa zneužívať Clariell. Nebudeš ňou manipulovať, ako s tými pipkami, ktoré ti dajú len kvôli tomu, že sa na ne pekne pozrieš!" kričal mu do tváre a prstom ho šťuchol do hrude.

,,Ho,ho, daj si pohov, Azazel," postavila som sa medzi nich, chrbtom otočená k Zechemu.

,,Čo to nevidíš? Chce ťa len dostať do postele!" ukázal naňho prstom a potom mi vzal tvár do dlaní, ,,Clariell, ty máš predsa naviac. Nenechaj sa zlanáriť len preto, že má úžasné postavenie..."

,,Ty si myslíš, že ma chcú len kvôli pôvodu? To si naozaj až taký zaostalý?" vyštekol na neho Zeche.

,,A dosť! Už ani slovo!" vykríkla som.

V momente obaja stíchli, dokonca ani nedýchali.

,,Ja s nikým do postele ísť neplánujem, ak ste si zatiaľ nevšimli. A ak v nej s niekým skončím, vôbec to nie je vaša vec. Ja rozhodujem sama za seba a nenechám sa nikým ovplyvňovať. Tak tu prosím prestaňte robiť cirkus  a správajte sa ako dospelí," uzemnila som ich.

,,To by sa Azík najskôr musel preniesť cez to, že som ťa dostal ako prvý-"

Zeche nestihol ani dokončiť, keď sa naňho Azazel vrhol. Moje inštinkty boli našťastie veľmi rýchle, dokonca rýchlejšie ako Azazel. Z chrbtu mi v sekunde vystrelili žiarivo biele krídla, ktoré mu znemožnili výhľad na Zecheho.

,,Čo to?" 

,,Povedala som, že stačilo. Prosím, choď," pozrela som sa sklamane do strany.

So zavrčaním sa Azazel otočil na päte a odišiel, pričom nezabudol hlasno zatresnúť dvere.Stiahla som krídla k sebe a pomaly som sa otočila tvárou k Zechemu.

,,Bolo to vážne nutné? Musíš sa vždy správať ako malý?!" zavrčala som naňho.

Musela som zakloniť hlavu, aby som naňho videla, čo ma v tej chvíli vytáčalo ešte viac. 

,,Prepáč, nemohol som si pomôcť," kajúcne sklonil hlavu, takže sa nám pohľady stretli.

,,A čo to malo akože znamenať? To sa tu o mňa koná akože nejaká súťaž alebo čo? Dostal si ma ako prvý?" založia som si ruky v bok.

,,To som povedal, len aby som ho vytočil. To si si nevšimla, že po tebe ide?" spýtavo zdvihol jedno obočie.

,,Myslela som si, že sa ku mne tak správa kvôli tomu, že sa kamarátim s Belfagorom," mykla som plecom.