*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Tridsiata prvá kapitola- Urážky

Z chladného počasia sme dorazili pred učebňu Dejín mágie.

"Ospravedlňujeme sa za meškanie." zašomral Potter a bez čakania na reakciu profesora Binnsa odkráčal rovno k lavici dozadu, kde už driemal Ron.

Všetci sa samozrejme prebrali z pasívneho stavu do aktívneho a momentálne na nás čumeli a zaujato si šepkali medzi sebou.

Už ma to pomaly prestávalo baviť.

A to bol ešte len začiatok.

Binns si napravil poznámky, ktoré zvieral v rukách a pokračoval vo svojom nudnom monológu suchým chrapľavým hlasom.

Sklopila som zrak na zem a šuchtala sa k dievčatám. Tie našťastie sedeli hneď pred Harrym a Ronom.

Naozaj netuším, ako by som vysvetľovala, že sa musím presadzovať bližšie k svojmu priateľovi.

"Už ste si to boli rozdať?" polohlasom zvolal niekto a pár študentov sa zasmialo.

Mne však do smiechu vôbec nebolo.

Našťastie si profesor hluk navôkol nevšímal a pokračoval v prednáške.

Zosunula som sa na voľné miesto vedľa Parvati a tvár si vložila do dlaní.

Vadili mi ich pohľady.

Urážky.

Primitívne poznámky.

Všetko.

"V pohode?" zacítila som dlaň na svojom pleci, na čo som sa otočila.

"Ani neviem."

"Len ich ignoruj." poradil mi Harry a povzbudzujúco sa usmial.

Stačil jeden pohľad do jeho zelených očí... Sme v tom spolu. Jeden úsmev. Tie slová, ten hlas...

Prikývla som.

Ak sa zamyslím... mám šťastie. Veľké šťastie. Môžem byť v jeho prítomnosti bez toho, aby to bolo podozrivé, môžem ho vidieť, kedy sa mi zažiada, môžem sa s ním rozprávať.

Existuje mnoho dievčat, ktoré zamilovane snívajú o svojom idolovi a nevedia, ako sa mu priblížiť.

Ktoré deň čo deň, z hodiny na hodinu šalejú, kedy ho konečne aspoň na pár minút môžu vidieť.

A vážia si každú malú chvíľku strávenú v jeho prítomnosti.

Neberú to ako obyčajnú samozrejmosť.

A ja medzi ne našťastie nepatrím.

Stačí sa otočiť dozadu a stretnem sa s Harryho zelenými očami.

Mám šťastie...

Zvyšok hodiny som sa pošepky rozprávala s Parvati a Lavender. Cítila som sa lepšie, keď ma utešovali a nadávali na tých blbcov.

"Bolo jasné, že ak si Harry nájde priateľku bude sa to dlho riešiť..."

"Falošnú." pripomenula som jej a ešte viac stíšila hlas.

Len mávla rukou a zatúlaný prameň vlasov založila za ucho. "Ide o to... chápeš... aby si ľudia zvykli... stále je to čerstvé."

"Viem, ale to mám dovtedy kráčať po chodbe a počúvať, že som si to s Harrym "rozdala" v komore na metly?"

V tom zazvonilo, nastal zvyčajný ruch a vrava.

Vzala som si kabelu a spoločne s dievčatami vyšla z triedy von. Opretá o stenu na preplnenej chodbe čakala na Pottera.