*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Šesťdesiata deviata kapitola- Ples

Ráno som sa zobudila v posteli Harryho Pottera.

Opäť sme spolu zaspali, on ma držal v objatí a ja som si vychutnávala jeho vôňu, teplo a pocit bezpečia, aké mi vedel dať len on.

Po týchto nociach už nikdy nebudem chcieť spať sama.

Pretočila som sa na brucho a načiahla za prútikom, ktorý ležal na nočnom stolíku. „Tempus!"

Vo vzduchu sa zjavil čas, ktorý ukazoval osem hodín ráno.

Povzdychla som si a tvár na malú chvíľu zaborila do vankúša, ktorý niesol vôňu Vyvoleného.

Kde vlastne zmizol?!

Nastražila som uši, ale z kúpeľne nebolo počuť zvuk sprchy.

Po piatich minútach (pokojne to mohlo byť viac) som sa konečne vymotala z prikrývok a len v nočnej košeli vošla do spoločnej komnaty.

Bola prázdna.

Na jedálnom stole síce ležali raňajky a z hrnčeka s mliekom sa ešte parilo, ale po Potterovi ani stopy.

Klesla som teda na stoličku a začala si natierať lupačku džemom, keď mi do očí udrelo čerstvé vydanie Denného Proroka.

Zahryzla som si do spodnej pery ako na mňa zízala tvár Chlapca, ktorý prežil. Nad jeho fotografiou, ktorá zaberala polovicu strany, svietil titulok Potter sa vracia na Rokfort!

Pohľadom som rýchlo prebehla cez článok, kde ma samozrejme taktiež spomenuli a potom noviny odsunula preč.

„Dobré ráno." zrazu sa ozval hlas a ja som zdvihla hlavu.

Harry prichádzal k jedálenskému stolu, no v tej chvíli mi vyschlo v ústach a nebola som schopná nič iné vnímať ako jeho polonahé telo, vypracovanú hruď, ramená i brucho.

Mal na sebe len svoje rozťahané šedé tepláky a tenisky.

Mávol prútikom, do nastavenej ruky mu priletel z kúpeľne uterák a utrel si spotené čelo.

Až v tej chvíli mi docvaklo, že na neho zízam.

Sklopila som pohľad a snažila sa sústrediť na raňajky. „Dobré ráno."

„Niečo nové?" ukázal bradou na noviny a keď si všimol svoju tvár, zamračil sa.

„Dookola to isté." pokrčila som ramenami a uprene hľadela do hrnčeka s mliekom. „Hviezdny pár sa znovu ukáže vo škole a blah blah blah..."

„Čo iné..." pretočil očami chlapec, odhodil uterák na gauč a vrhol sa na pečivo.

Kde dočerta bol takto oblečený?!

Možno sa vyparil už v noci...

Bože.

Žiarlivosť sa vo mne zdúvala ako balón a keď som konečne zdvihla pohľad, prežúval a pri tom na mňa uprene hľadel.

„Čo?" podráždene som vyhŕkla.

„Niečo nie je v poriadku." skúmal ma pohľadom „Si nervózna kvôli tomu plesu?"

„Trochu." uznala som lebo to bola z časti pravda „Hm... kde si sa ráno túlal?"

Preskočilo ti?!

V duchu som si musela vynadať.

Potterovi okamžite na tvári vyskočil drzý úškrn „Takže odtiaľ fúka vietor, Meg? Si nepokojná lebo sa tvoja drahá polovica vyparila z postele a netušíš, kde bola?"