*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Deviata kapitola- Bitka

Elixíry samy o sebe, by neboli až také zlé. No, hm, keby tam neučil Snape. To bolo na tom všetkom najhoršie. Už som vám skôr rozprávala, že mi veľmi nejdú a som z nich najhoršia. Áno, musím byť na tom poriadne úboho, keď ešte aj Neville dosahuje lepšie výsledky. Najprv som sa snažila, ako to len šlo, ale potom sa na to vybodla. Snape si tak či tak, vždy niečo nájde, za čo by ma mohol skritizovať a nechať po škole. Je jedno, že ten odvar bude bezchybný. Vždy tam však tá chyba bude.

Práve teraz som nad tým všetkým rozmýšľala a v duchu sa modlila, aby som prežila tú dnešnú prvú hodinu v tomto školskom roku. Opierala som sa o chladnú stenu a hľadela do zeme. Spolu s ostatnými chrabromilčanmi a slizolinčanmi som čakala, kedy sa trieda do žalára otvorí a Snape nás začne mučiť prenikavým zhnuseným pohľadom.

Hermiona so mnou už neprehovorila a momentálne sa rozprávala s Deanom a Ronom. Harry stál presne oproti mne. Tak isto sa opieral o stenu a zamyslene hľadel niekam cezo mňa. Rýchlo som na ňho mrkla pohľadom a v brušku pocítila známe motýliky. Čierne vlasy mu padali do čela a zakrývali jazvu v tvare blesku. Za okrúhlymi sklíčkami okuliarov, spod hustých mihalníc, sa skrývali tajomné fľaškovo-zelené oči. Na jeho snedej pleti sa pod nosom rozprestierali tenké pery a pod tmavým habitom pevná hruď, ktorá sa nadvihovala v pravidelnom rytme, podľa toho, ako dýchal. Veľa krát som si ho predstavovala aj bez školskej uniformy. Viem, možno to znie úchylne, alebo tak nejako, ale ktoré dievča o svojom idolovi niekedy nesnívalo?

„Čo je?" zo snenia ma prebral hlas. Jeho hlas.

Zatriasla som hlavou a pozrela sa za pôvodcom otázky. „Nič, nič." zťažka som pregĺgla a snažila sa zakryť červenanie.

„Potter!" pohŕdavý výkrik. „Si v poriadku? Nepotrebuješ si ľahnúť? Veď ťa pichá v jazve a máš vidiny, nie? Alebo si dostal ďalšiu chorobnú túžbu stať sa ešte slávnejším a upútať niečím pozornosť?" ozval sa zrazu Malfoy, ktorý práve prišiel aj so svojimi dvomi pätolizačmi. Crabbe a Goyle.

Všimol si ma a hodil po mne zhnuseným pohľadom. Okamžite mnou prebehla vlna strachu. Po tej včerajšej noci mi príde ešte hrozivejší, ako predtým.

„Kašli na ňho. Nestojí ti za to." zasiahol do toho Ron a ťahal Harryho preč. Ten však zaťal päste a zostal stáť na mieste.

„Harry, Ron má pravdu, chce ťa len vyprovokovať. Vie, že ti môže strhnúť body." pridala sa do toho Hermiona.

„Už vám Fosterová vysvetlila, čo sa stalo v noci? Môžem to detailne opísať. Len tam predo mnou poslušne stála a čakala, čo spravím. Dotýkali sme sa hruďami a potom...." zatiaľ čo to Malfoy hovoril, pristúpil bližšie k Harrymu a poslednú vetu mu pošepol tak, že sme to počuli len my dvaja. „Som ju pohladil...."

Nechápem o čo mu vlastne išlo. Harrymu to môže byť tak totálne jedno a mňa už aj tak strápnil dosť.

„Zavri tú svoju špinavú papuľu!" prerušil ho nebezpečným zavrčaním Potter.

„Chceš mi povedať, že ťa to nezaujíma? Ona to nevie? Tá humusáčka nevie, že si...." nestihol dopovedať, keď sa na ňho zelenooký čarodejník vrhol. Nie prútikom, ale rovno päsťami.

Malfoya zrazil na zem a vrazil mu do nosa. Niektorí študenti zvrieskli, iní iba udivene pozorovali scénku. Šokovane som sa pozrela na nehybnú Hermionu i Rona. Nezmohli sa na nič, len ďalej zízali.

Malfoy sa prevalil na Harryho a teraz bol nad ním. Ďalej sa mlátili a ja som sa na to nemohla len tak pozerať.

Hodila som sa medzi nich a snažila sa slizolinčana odtrhnúť od Harryho. Na chvíľku som dokázala Draca odsotiť a jediné, čo ma napadlo, aby som ochránila Pottera pred ďalšími údermi, bolo krytie vlastným telom. Sklonila som sa tak, že som ho zakrývala a on ležal podo mnou. Vlasy sa mi vyšmykli z vrkoča a teraz naše tváre zakryla ich záclona. Prekvapene sa mi pozrel do očí a ja som mu pohľad opätovala.