*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Päťdesiata tretia kapitola- Drunk

Driemala som s hlavou zaklonenou o stenu a so zaschnutými slzami na tvári. Už hodinu som zízala do tmy a rozmýšľala nad životom a nepohla sa zo svojho útulného miestečka na zemi. Mala by som sa zdvihnúť a zaľahnúť do postele.

To ako sa tma postupne menila do šera mi napovedalo že je už niekedy nadránom.

A ak ráno nechcem vstať s bolestivou migrénou od plaču a nedostatku spánku musím sa zdvihnúť.

Otvorila som červené oči a bolestivo sa posadila. Niekde z chrbta sa mi ozval nepríjemné prasknutie až som zastonala.

Prútik som stále zvierala v ruke, zaryl sa mi do dlane a zanechal na nej červené odtlačky.

A zrazu sa ozvalo zvláštne šuchotanie, šepot a... smiech?

Zavrtela som hlavou aby sa moje zmysli mohli opäť naštartovať a fungovať správne.

Ale chichotanie sa ozvalo znovu.

Kto by sa o štvrtej ráno smial a dupotal na schodoch?

Pevne som zvierala prútik keď som sa prikrádala k dverám a potom ich prudko otvorila. Bolo mi však jasné že na schodoch nenájdem žiadneho smrťožrúta.

"Sirius?" prekvapene som hľadela na muža, ktorý podopieral chlapca a v druhej ruke mu svetlo poskytoval prútik.

"Lumos." zašepkala som.

"Megan." úľava sa mužovi odrážala na tvári i úsmeve. "Som rád že nás takto nenachytal Remus."

"Vy ste... pili?" pokrčila som nos ako mi do neho udrel smrad alkoholu, tuším nejakej drahej whiskey.

"No..." Sirius si previnilo hrýzol peru.

Sám vyzeral že nie je úplne triezvy ale jeho krstný syn bol na tom oveľa horšie.

Niečo si mrmlal popod nos a keď za mojim hlasom prudko zdvihol hlavu, okuliare sa mu zošmykli a bolo počuť len rinčanie skla na tvrdej drevenej podlahe.

"Megan." vyčaril pripitý úškrn, jeho oči boli v žiary prútikov zahmlené a jeho líca nadobudli červeň.

Hniezdo na hlave sa premenilo ešte na väčší chaos než zvyčajne.

"Vidíš... je..je.." začkalo sa mu "Je tu... Ne-neopustila ma, Si-Sirius."

Prekvapene som ho počúvala.

"Jasné, že je tu." pretočil očami muž, keď sa ozval zvuk zdola.

Pravdepodobne z kuchyne.

"Remus sa musel ešte len teraz vrátiť." skonštatoval Black a potom po mne hodil zúfalý pohľad"Mohla by si ho uložiť do postele? Musím zistiť čo je nové."

"Hm... okej." vykoktala som keď sa na mňa Potter zavesil s úškrnom na tvári. "Len bežte."

Sirius sa na mňa vďačne usmial a vybral sa ku schodom no v tom zastavil.

"Meg?"

"Áno?" prehodila som si chlapcovo rameno okolo krku a s námahou sa pozrela naspäť na Siriusa.

"Kade spí vo svojej posteli?"

Nad tou prekvapujúcou otázkou som nechápavo nadvihla obočie.

"Samozrejme. Kde by mal byť?"

"Ďakujem." hodil posledný pohľad na Pottera, ktorý sa pochechtával nad nejakým vlastným vtipom a zmizol na schodisku.

Povzdychla som si, váha chrabromilčana nebola najľahšia a ja som bola celá dolámaná a vyčerpaná.