*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Sedemdesiata kapitola- Odisse Aut Diligere

Prajem príjemné čítanie! 

Venue bolo ponorené do ticha.

Jediný zvuk narušujúci pokoj v zámku pretínal unudený rozhovor piatich členov rádu, ktorí zostali na stráži v hlavnej hale pri vstupnej bráne a kontrolovali špionóskopy.

Všetci ostatní mali na starosti buď ples, kde sa nachádzal i Chlapec, ktorý prežil alebo ďalšie dôležité misie na ministerstve mágie či stopovanie narastajúcej aktivity smrťožrútov v zahraničí.

Okrem troch mužov a dvoch žien sa však vo veľkolepom sídle potulovali aj dvaja chalani.

„Asi sa zbláznim od nudy." zamrmlal ten mladší a pretočil sa na brucho vyvaľujúc sa na pohovke v jednom zo salónikov. „Určite sa všetci bavia a my tu trčíme ako za trest."

Aiden len pretočil očami a ďalej sa venoval knihám na dlážke.

Vlkolak podobnú pesničku drankal posledné dve hodiny, takže to čo povedal, nebola žiadna novinka.

Kade si povzdychol a zahľadel sa na mulata sediaceho v tureckom sede na zemi. „Ako sa vy čarodejníci vlastne zabávate? Nechci mi tvrdiť, že neustále sedíte s rypákom v knihách..."

„Samozrejme že nie." muž začal listovať v nejakej extra hrubej bichli. „Máme večierky rovnako ako muklovia. Sledujeme metlobal. Hráme hry. Počúvame hudbu. Vykecávame... čokoľvek."

„Aj tak je zvláštne, že nepoužívate televízor či počítač."

„Keď som žil v Amerike, neustále sme s chalanmi pozerali animáky. Hlavne Neporaziteľné sestry. Nevedeli sme sa odtrhnúť." čarodejník zdvihol hlavu a na tvári sa mu zjavil nostalgický úsmev.

„Aké to tam bolo?" Kade si podoprel bradu rukou.

„V štátoch?" Aiden sa na malú chvíľu zamyslel. „S Maisonom sme boli čerství absolventi Durmstrangu, mali sedemnásť a chceli dobyť svet. Veľa sme cestovali, objavovali, užívali si celé prebdené noci i dni..."

Vlkolak pobavene pretočil očami.

„...a potom sa objavili vo Washingtone. Myslím, že na nás dýchala atmosféra politiky a miestna kultúra a to nás dostatočne očarilo, aby sme sa tam na istý čas usadili. Dokonca som sa zúčastnil aj na pár aurorských kurzoch pre MACUSA..."

„MACUSA?" chlapec udivene nadvihol obočie.

„Magický Kongres Spojených Štátov Amerických. To je niečo ako britské Ministerstvo mágie."pokojne vysvetlil Aiden a celkom sa odtrhol od kníh.

Kade mlčky prikývol a čarodejník pokračoval v rozprávaní „Spoznali sme Javiera, ktorý čerstvo vyštudoval Ilvermorny. Každý víkend sme zakotvili v inom meste, vo Vegas, Los Angeles či New Yorku a ďalej si užívali. Party, chľast, tráva, každú noc iná spoločnosť... po pravde, na to obdobie nie som príliš hrdý."

Čarodejník sa zamyslene zahľadel na svoj prútik, ktorý prevracial medzi prstami.

„Všetko sa zmenilo, keď som spoznal..." odmlčal sa akoby si uvedomil, že povedal priveľa a zavrtel hlavou „To nie je dôležité."

„Pokračuj." Kade sa posadil na pohovke a s očakávaním hľadel na Aidena „Naozaj ma to zaujíma."

Mulat v sebe zvádzal vnútorný boj, keď si rezignovane povzdychol. „Na jednom z večierkov, v tú noc sme výnimočne zostali v klube doma vo Washingtone, mi niekto padol do oka. Myslel som si, že to bude rovnaké ako vždy, vyspíme sa spolu, bude nám fajn a bodka..."