*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Šesťdesiata šiesta kapitola- Nemocnica

"Opäť sa o vás píše." oznámila mi Krystal, keď som o minútu neskôr vedľa nej klesla na gauč a načiahla sa za sklenenou miskou plnou jahôd.

Skamenela som s rukou na pol ceste za sladkým ovocím "Mám sa báť?"

"Vlastne nie. Vraj ste len potvrdili svoju účasť na plese, keďže sa váš zdravotný stav zlepšil."uškrnula sa čarodejnica a ja som pretočila očami.

"Dumbledore to musel zariadiť dnes ráno." konečne som si do úst hodila jahodu a pozorovala Krystal ako si do kávy pridáva cukor.

Na nízkom stole pred krbom boli prichystané drevené tácky s raňajkami, cereálie, rôzne ovocie a čerstvé pečivo.

"Ako je možné, že si bola v Harryho izby?" blondína nadvihla dokonalo upravené obočie a na perách sa jej pohrával lišiacky úsmev.

Nad jej zvedavosťou som len potriasla hlavou a ďalej sa venovala jedlu.

"No tááák Megan..." zatiahla s úsmevom "...aké je to byť s Vyvoleným?"

Práve som pila tekvicový džús, no vďaka jej otázke mi úspešne zabehlo a začala sa dusiť.

Krystal sa len smiala, keď ma párkrát pobuchala po chrbte, zatiaľ čo som lapala po vzduchu.

"Chceš ma zabiť?" nakoniec som zahundrala zoslabnutým hlasom.

"Nenapínaj..." neposedne sa zavrtela "O chvíľu aj tak budem musím ísť... zastavila som sa na kus babskej reči."

"Nič sa nestalo, jasné? Len sme spolu zaspali..."

"Spali ako spali?"

Prepichla som ju pohľadom aj keď sa mi na tvári vďaka jej myšlienkam zjavila červeň."Krystal!"

"Chápem, chápem." zasmiala sa zo zdvihnutými dlaňami na znak, že sa vzdáva. "Len som zvedavá."

Chvíľu sme raňajkovali v priateľskom tichu a ja som sa nútila nemyslieť na Harryho Pottera a na to či je ešte medzi živými.

"Skoro som zabudla, Dumbledore ti odkazuje, že ak aby si chcela, môžeš sa zastaviť v nemocničnom krídle Venue a navštíviť toho černošského chlapca... tuším sa volá Justin alebo tak nejako..."

"Javier." okamžite som ju opravila "Ako na tom je?"

"Nič neviem." ospravedlňujúco pokrčila ramenami.

Keď sa Harry vráti, prvú vec čo musíme urobiť, je liečenie Javiera.

Krystal sa potom rozhovorila o móde a kozmetike a ja som si uvedomila, že si to užívam. Pripomenulo mi to voľné víkendy strávené s Parvati a Lavender. Potulovali sme sa po škole či okolo jazera a počas horúcich júnových dní ležali na tráve či si máčali nohy v jazere...

No keď Krystal o pol hodiny musela odísť a ja som osamela, opäť mi na rozum liezli dotieravé predstavy mŕtvého Chlapca, ktorý prežil.

*

Obed i popoludnie som strávila zahrabaná vo veľkolepej knižnici Venue, obklopená tisíckami zväzkov kníh.

Ležala som na bruchu na drahom vyšívanom koberci a listovala v knihách, ktoré som si tam navláčila. Niektoré boli naozaj veľmi staré, mali zožltnuté strany, ktoré vyzerali, že pokope držia len vďaka nejakému kúzlu či boli napísané vo zvláštnom neznámom jazyku...

Snažila som naskrz zväzok vycítiť ako na tom je Potter.

Žije? Je zranený? Mučený?