*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Päťdesiata deviata kapitola- Patronus

Musela som sa oprieť o najbližšiu stenu ako som lapala po dychu a snažila sa potlačiť nutkanie vracať. Temnota ktorá ma zaplavila takmer okamžite zmizla.

Bola som však dezorientovaná a zmätená ako som sa zbesilo rozhliadala okolo seba.

"Sirius!" vykríkla som s badateľnou úľavou na tvári ako som o pár metrov ďalej zbadala muža s telom chlapca na rukách.

"Megan..." bolestivo zastonal Tichošľap.

Black v naručí zvieral Javiera ale ani sám nebol úplne v poriadku. Kabát mal krvavý a tvár popolavú s kvapkami potu.

"Ste zranený!" vyhŕkla som vystrašene keď sa Sirius oprel o stenu a od bolesti stisol zuby.

"To... nič... nie je." takmer trucovito zašomral popod nos.

Rýchlo som skontrolovala okolie. Nachádzali sme sa na ulici, ktorú som poznala, v centre Londýna len pár blokov od Trafalgar Square.

"Musíme... musíme niekam zmiznúť... Smrťožrúti tu môžu byť každú chvíľu..." vo svojom hlase som dokázala rozoznať narastajúcu paniku a zúfalstvo.

Adrenalín koloval mojim telom od okamihu ako som bojovala v Brixtone, ako som mohla byť mrtvá nebyť Aidena, ako som so šokom hľadela na bledú tvár Luciusa Malfoya a ani teraz sa mi tep neupokojil.

Sirius a Javier boli zranení a ja som bola od strachu celá bez seba.

"Si... si v poriadku?" Black si ma premeral zastretým pohľadom a opäť zaťal zuby."Pre... premiestnil som nás..."

"Áno..." nervózne som si odhrnula vlasy z tváre a neustále kontrolovala nočnú ulicu. Nebola celkom prázdna ale muklovia, ktorí sa v túto neskorú nočnú hodinu ponáhľali domov, si nás vôbec nevšímali. "Poďme..."

Vôbec som nemala čas, pozastavovať sa nad tým, že som práve prežila svoje prvé premiestnenie. Ale viem, že to bol naozaj veľmi čudný pocit.

Rýchlo som si cez rameno prehodila mužovu ruku, ktorý pridržiaval Javiera a spolu sme sa knísavým pomalým krokom vydali ulicou.

Nemala som ani poňatia, kde som mala, sakra, ísť, aby sme boli v bezpečí.

Pohlcovala ma paranoja ako som sa neustále obzerala ponad plece... ako som očákavala zaklínadlo do chrbta... ako som sa bála vlastného tieňa...

Javier bol na pokraji života a smrti a Sirius mlel z posledného. Tušila som, že dlho pri vedomí nevydrží, ale nemohol ma tu teraz nechať samu...

Nemohol!

"Kde ideme, Meg?" zachrapčal, keď sme sa ďalej plazili a ja som horlivo uvažovala.

Ako prvé ma samozrejme napadol môj domov, ale to som takmer okamžite zavrhla. Nemohla som dopustiť aby som sa priblížila k mame a tej by sa kvôli mne niečo stalo...

Pri myšlienke na ňu, sa mi šialene rozbúchalo srdce.

Čo ak aj po nej pôjdu?!

Čo potom?!

"Ja... ja neviem!" od strachu mi preskočil hlas ako som si utrela spotenú ruku s prútikom do Aidenovej veľkej mikiny.

Zatočilo sa mi v hlave keď som si predstavila že chalani zostali v obkľúčení smrťožrútov. Mohla som sa len modliť, aby boli v poriadku.

"Sirius!" takmer som od radosti zvýskla keď mi na rozum prišlo jediné racionálne riešenie"Kde je to miesto na ktorom sme sa mali stretnúť s Remusom?!"