*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Šesťdesiata siedma kapitola- Boj o zámok

Od odchodu Harryho, Remusa, Billa a Kada ubehli dva dni.

Ten prvý som strávila výcvikom so Snapeom vďaka ktorému som od bolesti celú noc nezažmúrila oka a ten druhý som sa poflakovala po zámku, napchávala sa sladkosťami a opäť bola v nemocnici navštíviť Javiera. Sanya nevyzerala nadšene, keď ma zbadala, no aj tak ma za ním našťastie pustila.

Teraz bolo pol deviatej večer a ja som sa vracala naspäť do našich súkromných komnát.

Vyzdobené chodby Venue, bohatstvo zámku a obrazy s obyvateľmi mi udierali do očí na každom rohu.

Na malú chvíľu som sa zastavila pri vysokom okne a zahľadela sa na snehovú víchricu. Cez vločky narážajúce do sklenených tabúľ nebolo vidieť ihličnatý les ani hory.

Harry bol tam niekde vonku, zranený alebo už možno mŕtvy a mne nezostávalo nič iné len čakať.

Posledná malá istota, ktorá ma držala pri nádeji, bol náš magický zväzok. Ak by už Vyvolený nebol medzi živými, tak by som padla aj ja.

Ak jeden nie je nažive i ten druhý prestane žiť.

Odtrhla som pohľad od okna a zamyslene kráčala ďalej. Odolala som odbočiť doľava, stratiť sa v nekonečných chodbách zámku a zavrieť sa do miestnosti s bazénom.

Spomienky na našu poslednú spoločnú noc ma neustále prenasledovali a spôsobovali zamilované motýliky ale i bodnutia pri srdci.

Nedokáže ma milovať... nedokáže.

Zastavila som až pred obrazom Merlina, zamrmlala heslo a prekĺzla cez otvor dnu. Komnata bola v oveľa lepšom stave ako som ju tam nechala, rozhádzané knihy, brká a pergameny sa už viac nepovaľovali na zemi a stôl nebol zaprataný pestrofarebnými obalmi od sladkostí. 

Domáci škriatkovia.

Klesla som na gauč a kolená si pritiahla až k brade.

Bolo neuveriteľné, čo všetko sa okolo mňa každú minútu dialo.

Ako môj obyčajný život prestal byť viac obyčajný.

Zavrela som oči a snažila predstaviť si, aké to bolo...

Aké to bolo predtým ako som s Potterom skončila po škole v Snapovej pracovni?

Bolo ťažké vrátiť sa v spomienkach do minulosti, na časy, keď ešte nado mnou nevisela hrozba Voldemorta.

Mala som pocit ako by to všetko bol iný život, akoby bezstarostný stereotyp nikdy neexistoval.

V poslednej dobe som si želala, aby mozog, myseľ i srdce dokázali na povel vypnúť.

Už ma unavovali všetky tie šialené emócie a neustály strach.

Odtrhla som pohľad od plameňov v krbe a vyčerpane zavrela oči.

„Megan!" zrazu niekto vykríkol a mňa tým vytrhol zo spánku „Megan!"

Omámene som potriasla hlavou.

„Ide o Harryho! Vstávaj Meg!"

Zmätene som zažmurkala na Siriusa. „Čo sa deje?"

„Pred desiatimi minútami sa kilometer južne od Venue premiestnil Remus i s ostatnými, no smrťožrútom sa podarilo nejakým spôsobom zachytiť ich stopu a sú v neskutočnej prevahe. Dumbledore je odcestovaný a vo Venue je momentálne len okolo tridsať čarodejníkov! Ak sa dostanú k zámku, je s nami koniec!"