*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Päťdesiata ôsma kapitola- Byt v Brixtone

Musela som zaspať v kúpeľni na studených kachličkách lebo posledná vec, ktorú som si pamätala bolo to, ako som čelo oprela o vaňu a nechala slzy svojvoľne kotúľať dolu po tvári. Ale ako som opäť nadobudla vedomie, uvedomila si, že okolo seba už viac necítim žiadne tvrdé kachličky ale naopak príjemne mäkké periny.

Rozospato som sa posadila a pošúchala si tvár. Pohľadom som preletela izbu v ktorej som sa nachádzala.

Bola to typická chlapčenská izba so stenou polepenou plagátmi metlobalových tímov či kapelou Sudičky. Na nočnom stole sa nachádzala malá lampička a rámček s fotografiou nejakého chlapca.

Okrem iného sa na stoličke i kresle kopilo oblečenie, muklovské i čarodejnícke habity, v kúte bol rozložený veľký kufor podobný môjmu školskému, v ktorom boli nahádzané knihy, pergameny a metla.

A keď sa ozval škrekot, otočila som hlavu za zvukom a na skrini našla klietku so sovou.

Tá ma so svojimi veľkými kukadlami nedôverčivo pozorovala.

Zrazu sa ozvalo krátke zaklopanie na dvere a potom sa v izbe objavila Aidenova hlava"Môžem?"

Okamžite sa mi v mysli prehrali všetky udalosti včerajšej šialenej noci.

Grimmauldovo námestie, hádka, Harry, Sirius, útek, smrťožrúti, Londýn, McDonald, mučenie, metro, Brixton, chalani...

Bolo takmer nepredstaviteľné že ešte včera som sa zobudila vo svojej posteli pri madam Pomfreyovej ktorá ma ošetrovala kvôli tomu že som zamdlela keď nám Dumbledore povedal, že sme s Potterom spriaznené duše.

A teraz?

Ubehlo sotva dvadsaťštyri hodín a ja som sa nachádzala na druhom konci Londýna, vo štvrti do ktorej by som nikdy nevkročila a nemala ani poňatia či je ešte Harry Potter nažive.

"Jasné." prikývla som a Aiden s úsmevom vošiel do izby.

"Mason nám pri svojej pravidelnej rannej obhliadke doniesol raňajky." uškrnul sa keď si k mojej posteli pritiahol nízku taburetku a klesol na ňu.

Pod pazuchou mal zastrčené noviny a v rukách niesol dve hrnčeky a papierovú tašku z ktorej sa šírila omamná vôňa.

Podal mi jeden z hrnčekov, ticho som poďakovala a odpila si z kakaa.

Sladká chuť ma príjemne pošteklila na jazyku.

Aiden svoju kávu odložil na nočný stolík a rozbalil balíček. "Croissant, slečna?"

Usmiala som sa a vytiahla si čerstvé ešte stále teplé pečivo.

"Ako sa ti spalo v mojej posteli?" spýtal sa s plnými ústami takže som mu takmer nerozumela.

"Celkom fajn..." zasmiala som sa keď som si rovnako ako on odhryzla príliš veľké sústo.

"Tak to dúfam." uškrnul sa ako prehĺtol "Gauč nebol najpohodlnejší."

"Prepáč." hanblivo som zamrmlala ale on len mávol rukou.

"Noviny?" ukázal na ranné výtlačky čarodejníckeho Denného Proroka i muklovského Guardiana.

Obaja sme chvíľu v príjemnom tichu šuchotali novinami no nikde sa nespomínala minulá noc a dokonca ani môj a Potterov ľúbostný život.

Pri myšlienke na Harryho mi opäť bolestivo stislo srdce.

"Je niečo nové?" nadhodila som aj keď mi bola vopred zrejmá odpoveď.

"Nie... Sirius sa zatiaľ nechce ozývať. A je to, samozrejme, jediné rozumné riešenie... Je len a len dobre ak nikto nevie, kde sa vlastne nachádzate. Ráno totiž Mason narazil na pár smrťožrútov, ktorí sa tu zvyčajne nepotulujú..."