*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Štyridsiata piata kapitola- Piknik

V spoločnosti Harryho som sa vybrala zadným vchodom do záhrady.

Bola som naozaj veľmi zvedavá, ako to tam vyzerá.

Pred nami sa rozprestieral mäkký zelený trávnik, na konci ktorého boli tri jablone. Okrem iného jeho obdĺžnikový obvod tvorili vysadené nízke kríky neznámeho druhu.

Záhrada pôsobila jednoducho, bez záhonov či zeleniny, ale aj tak sa mi svojim zvláštnym spôsobom páčila.

Všetko je lepšie ako byť zamknutý na zámok v klietke bez možnosti nadýchnuť sa čerstvého vzduchu.

Potter sa pohol od dverí a kráčal do stredu zelenej plochy aby si pozemok poriadne prezrel a ja som zamierila po jeho obvode.

Neznáme kríky som si prezrela z blízka a dotkla sa ich malých lístkov, no ani tak som ich nespoznala.

"To sú kríky ríbezle." zvolal za mojim chrbtom Harryho hlas. "Počas letných mesiacov sa na nich zjavia malé bobuľky červenej alebo čiernej farby. A dokonca som už videl aj biele!"

Prekvapene som sa otočila a spýtavo zdvihla jedno obočie.

"Odkiaľ ich poznáš?"

"Pred pár rokmi ich mala za domom teta. Ale vraj sa nehodili k jej okrasným kvetom a tak ich nakoniec vyhodila." mávol rukou chlapec.

Skôr než som sa stihla ozvať, pokračoval "Vždy keď som bol hladný, vykradol som sa von a nazbieral si do trička veľkú kopu. Sú naozaj veľmi dobré."

Jemne som sa usmiala pri predstave Harryho ako malého chlapca ako tajne vyjedá ríbezle.

Presunula som sa do stredu trávnika vedľa chlapca a zatočila sa okolo svojej osy.

Slnko síce spoza bielej oblohy nevykuklo, ale aspoň nepršalo.

Vlastne bolo na prvý októbrový deň celkom teplo.

A v tom ma niečo napadlo.

"Čo by si povedal na to, ak by sme si namiesto obeda urobili piknik."

"Piknik?" Harry sa opýtal tónom akoby pochyboval o mojom zdravom rozume.

Len som pretočila očami. "Nezabúdaj že sme stále v Británii. To znamená, že nasledujúce jesenné mesiace bude len a len pršať. Teda, viac než zvyčajne."

"A...?" predstieral, že nevie na čo narážam.

"A tak musíme využiť možnosť kedy neleje ako z krhly a byť čo najviac von..."

"A...?" uškrnul sa akoby ho to bavilo naťahovať ma.

"A to znamená že budeme obedovať tu na záhrade."

"Výborný plán." ironicky nadvihol obočie až som dostala chuť tresnúť ho.

"Ak ťa napadá niečo lepšie, tak nech sa páči... Nemôžem sa dočkať tvojich návrhov." založila som si ruky v bok.

"Vieš o tom že si v poslednej dobe čoraz viac drzá, Meg? Čo sa stalo s naším malým hanblivým slušným dievčatkom?"

Prepichla som ho očami. "Ak nechceš spoznať hnev toho slušného dievčatka, tak zavri ústa a pohni kostrou... Zabudol si? Treba pripraviť obed, pán osobný domový kuchár."

Harry na mňa len prekvapene hľadel.

Sama som nevedela odkiaľ sa to vo mne berie.

"A ty nezabúdaj v koho posteli budeš v noci spať, Megan Fosterová." zašepkal mi do ucha ako popri mne prešiel a ďalej kráčal rovno k zadnému vchodu do domčeka.