*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Sedemdesiata deviata kapitola- Avada Kedavra

Ak by niekto Kadovi povedal, že raz bude unikať pred záplavou zaklínadiel medzi sklenými guľami s proroctvami na mieste zvanom Ministerstvo Mágie, pravdepodobne by mu povedal, že to prehnal s chľastom.

Teraz to však bola realita, on i Aiden, mladý muž, skvelý čarodejník a polovičný vlkolak s ktorým si toho za posledné týždne viac prežil ako s kýmkoľvek iným (ak teda nerátal Megan) bol po jeho boku a spoločne prchali pred netvormi v maskách.

Na hlavy im padali z vysokých políc sklené gule a rozbíjali sa všade navôkol, pri čom z nich vychádzali perlovo biele postavy, vznášajúce sa ako dym.

Aiden šikovne dokázal za seba vystreľovať zaklínadlá aj počas behu a Kade v tej chvíli ľutoval, že mu nedokáže nijako pomôcť.

„To nie je Potter!" zajačal hlas za ich chrbtom ako preleteli okolo posledných políc, ktoré ešte stáli, zbesilo hľadajúc východ.

„Zabite ich!" zavrčal hlas, bol tak blízko až sa Kadovi na krku zjavili zimomriavky a on vedel, že patrí mužovi s menom Malfoy.

Mulat ho chytil za zápästie a potiahol k sebe, aby sa skryli do úzkej štrbiny vytvorenej z dvoch zničených políc, pri čom sa jedna opierala o tú druhú.

Pretiahli sa dnu, pritlačení k sebe a snažili sa skrotiť paniku a svoje hlasné výdychy.

Kade si až príliš, dokonca aj v tejto nebezpečne šialenej situácii, uvedomoval na svojom chrbte rozhorúčený hrudník druhého chlapca, blízkosť jeho tela i to, že ich od seba delili len dve tenké vrstvy látky a zahryzol si do pery.

Okolo nich preleteli smrťožrúti, veľká časť sa musela vydať za Megan a Potterom a on vďaka malej chvíľke úľavy zavrel oči.

Cítil na tvári drobné rany vďaka črepinám zo sklených gúľ a jedna mu hádam preťala obočie, lebo keď si pretrel tvár do rukáva sivej muklovskej mikiny, našiel tam tmavú šmuhu od krvi.

Cítil za sebou pohyb, Aiden si pravdepodobne tiež kontroloval zranenia a nechtiac pri tom prstami zavadil o jeho krk.

Kade nad tým dotykom prudko otvoril oči. Srdce sa mu rozbúšilo ešte viac ako pri behu a on zavrčal „Nedotýkaj sa ma."

Dúfal, že jeho hlas znel presne tak, ako si želal.

Aiden zamrzol, napätie medzi nimi bolo ešte väčšie než za posledné dni a po minúte ticha zašepkal. „Kade..."

„Nie." umlčal ho, v ušiach mu hučalo ako sa pokúsil odtiahnuť. „Už to ďalej nevládzem riešiť."

Čarodejník ho zadržal, na ramene cítil jeho ruku, no nestihol mu nič povedať, keď ho zrazu zasiahlo zaklínadlo a on sa zrútil na zem. Niekto ho vytiahol z ich úkrytu von a on sa metal v nekonečných mukách, vďaka ktorým strácal zdravý rozum.

Do uší sa mu dostal Aidenov krik a zaklínadlo ustalo.

Okamžite sa v tej bolesti premenil na vlkolaka.

Mučenie mu oslabilo zmysli, ale dokázal vnímať Aidena, ktorý bojoval s tromi čarodejníkmi naraz. Zúrivo zaútočil na jedného, odhodil ho do vyvrátenej police a on zostal omráčene ležať na zemi. Čarodejník ďalšieho ľahko porazil a na tretieho sa vrhli spoločne, mulat kúzlami a on čeľusťami.

„Poďme!" vykríkol Aiden ako sa ozvalo jačanie ďalších smrťožrútov.

Rozbehli sa smerom k východu, teda úplne na opačnú stranu a Kade vo svojej vlkolačej podobe kryl Aidenovi chrbát.

V kruhovej miestnosti prebiehal všade naokolo boj.

Kade v tom zmätku zbesilo hľadal Megan, ale nikde ju nevidel a dokonca aj po Potterovi nebolo ani stopy.