*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Siedma kapitola- Mrzuté ospalé ráno

"Megan! No ták! Vstávaj ty spachtoš!" nejaký hlas mi zahučal pri uchu.

Niečo som nezrozumiteľne zamrmlala a prevalila sa na druhú stranu. Zrazu ma ešte aj cez zavreté viečka oslepilo ostré svetlo a počula som odhŕňanie baldachýnových závesov.

"Nestihneme raňajky! Vstávaj!" ozval sa, teraz už iný, energický hlas.

Hlavu som si schovala pod vankúš a viac-menej už prebratá zúfalo zamrnčala. "Ešte chvíľku, mami!"

"Meg! Rátam do tri. Buď to pôjde po dobrotky alebo po zlotky." povedala, tipujem, Parvati. Keď ste zalezený pod paplónom, je to dosť ťažké rozoznať.

"Niéé!" zaskučala som, keď Parvati vyslovila "tri" a mňa niekto poriadne oblial studenou vodou. Nahnevane som vyskočila a strhla zo seba mokrú perinu. Zamračila som sa na Parvatin i Lavenderin spokojný úškrn a zoskočila z postele.

"Ja som ťa varovala!" zasmiala sa Parvati a pozorovala ma, ako som sa nadurdene rozbehla do kúpeľne.

"Prepáč!" stihla zakričať a ja som zabuchla dvere.

Okamžite si vyzliekla premočenú nočnú košeľu a napchala ju do koša na bielizeň. Pritlačila si dlane na tvár a privrela napuchnuté, nevyspaté oči. Celé telo ma po tej "šialenej" noci bolelo a poriadne mi búšilo v hlave. Dosť často mávam migrény a teraz jednu dostanem na sto percent. Trebalo mi to? Trebalo sa mi trepať v takú nočnú hodinu niekam na prechádzku po hrade? Mala som na to myslieť ešte pred tým a nie teraz vyplakávať. Čo som si navarila, to si aj zjem. Alebo, netreba plakať nad rozliatým mliekom.

V duchu som sa pousmiala. Vtipné, že tieto príslovia nepoznajú čarodejníci. Vlastne jedno aj hej. Netreba plakať nad rozliatým elixírom.

Múdrosti som nechala múdrosťami a bleskovo urobila rannú hygienu. Parvati mala pravdu, nechcem predsa meškať hneď prvý deň a to na raňajky.

Vyšla som von z kúpeľne a v izbe už nikto nebol. Určite ma čakajú dole v klubovni. Vybrala som sa rovno pred skriňu a chvíľku do nej hľadela. Niekedy som aj ľutovala, že si tu nemôžem obliecť nejaké džínsy alebo mikinu a musím chodiť v habitoch a školských uniformách.

Vytiahla som čiernu krátku skladanú sukňu, bielu košeľu, chrabromilskú kravatu, čierny sveter a dlhý habit. Hodila všetko na posteľ a postupne sa obliekla. Potom sa ešte chvíľku obzerala v zrkadle a snažila sa doladiť pár detailov. Vlasy som si zaplietla do vrkoča a navoňala sa obľúbenou voňavkou. Pery som si pretrela jemným leskom a zamračene sa pozrela na svoj odraz. Viem, že muklovské líčenie je tu prísne zakázané. No, aspoň počas vyučovania. Na Rokvillské výlety to neplatí a ani na slávnostnejšie udalosti.

Cez plece si prevesila kabelu s učebnicami a pomôckami a pobrala sa do kluboni. Nebol tam nik okrem dievčat.

"No konečne!" vzdychla Lavender a ťahala nás cez portrét Tučnej pani.

"Naozaj ma to mrzí. Ja..." zasekla som sa uprostred vety. Mám im povedať o svojom nočnom zážitku alebo nemám?

"......celú noc som nemohla zaspať a prehadzovala sa v posteli. Tak som si pri sviečke čítala." zaklamala som a pozerala sa všade inde, len nie na nich.

"Do rána?" zaškerila sa Parvati a ďalej sme spolu prechádzali po chodbách a míňali obrazy na stenách a brnenia.

"Nó...hm...d-do pol štvrtej s-som bola hore." povedala som im popravde a ledabolo pohľadom zavadila o chodbu, ktorá viedla do Rokfortskej kuchyne. Nachádzali sme sa totiž už vo vstupnej hale.

"Ty nie si normálna." pretočila očami Lavender, no ja som vedela, že to nemyslí vážne.

Vošli sme spolu do Veľkej sieni a kráčali k chrabromilskému stolu. Kútikom oka som mrkla na slizolinčanov a zbadala v skupinke študentov sedieť Malfoya. Ako náročky, práve zdvihol hlavu od taniera a prepichol ma pohľadom. Po tele mi prebehli zimomrivky a začervenala som sa. Nechcelo sa mi rozmýšľať nad tým, ako a prečo sa tak v noci správal. Jednoducho to bol Malfoy a snažil sa ma ponížiť, ako to vždy robil. Nielen mne, ale aj ostatným.