*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Šesťdesiata kapitola- Znamenie

Od nášho rozhovoru so Snapom o čiernom Patronusovi ubehli presne tri dni počas ktorých sa október prehupol do ešte daždivejšieho novembra.

Za tie tri dni ma profesor stihol celkom vyliečiť a konečne mi dovolil opustiť posteľ. Zo všetkého toho ležania, spania a celkovo nič nerobenia som začínala blázniť.

A samozrejme som sa zožierala strachom.

Preto nebolo žiadne prekvapenie, keď som každé ráno pod sebou našla mokrý vankúš a zaschnuté slzy na tvári...

Celý ten čas sme vôbec nemohli vychádzať von a pohybovali sa len v jednom hotelovom apartmáne. Videla som na Siriusovi, že šalie a že takto dlho byť zatvorený nevydrží a ani ja som na tom nebola najlepšie.

Bolo pondelňajšie ráno, deväť hodín a štvrtý deň nášho pobytu v hoteli.

Ja, Sirius a Snape sme spolu sedeli pri stole a raňajkovali. Pred polhodinou sa tu zastavila hotelová služba tak ako zvyčajne a doniesla jedlo.

Bolo zaujímavé pozorovať ako na seba obaja muži v tichosti zazerali a prepichovali sa pohľadmi. Preto pri stole väčšinou vládla napätá atmosféra ale našťastie sa to nevystupňovalo do otvorených nenávistných bojov.

Raňajky boli aj dnes veľmi chutné. Hrianka s maslom, syrom, slaninkou, klobáskou, teplými šampiónmi a čaj s mliekom.

Vlastne to bola najobľúbenejšia časť môjho dňa keďže som pred sebou mala dosť času kým pôjdem opäť spať a ponorím sa do hrôzostrašných nočných môr.

"Megan." niekto mi luskol pred tvárou a ja som prekvapene nadskočila. "Si v poriadku?"

Nie.

"Áno." vyčarila som malý úsmev ale podľa Siriusovho výrazu bolo jasné, že ma prekukol.

Zúfalo si prehrabol vlasy "Musíš sa pozbierať, Meg. Vyzeráš a chodíš tu ako mŕtvola a nemysli si, že neviem o tom, že sa v noci budíš s krikom. O tvojich červených očiach nehovoriac."

Zahryzla som si do pery a odložila nedojedenú hrianku.

Dúfala som, že Sirius spí tvrdo a jeho izba v apartmáne je dosť vzdialená na to aby ma počul. Snape vedel o všetkom, keďže neustále kontroloval môj zdravotný stav a musela som mu hlásiť i to, či sa hlasnejšie nadýchnem ale nechcela som aby sa kvôli mne trápil Tichošľap.

"Ako to viete?"

Sirius sa ešte viac zamračil a kútikom oka mrkol na profesora, ktorému tvár zakrývali noviny.

"Vy ste mu to povedali?" oborila som sa na neho.

Muž si odtiahol Denného Proroka z tváre a nad mojou drzosťou nadvihol obočie. "Black na tom trval, slečna Fosterová. Vraj vás Potter zveril do jeho starostlivosti."

Prekvapene som otvorila ústa.

Cítila som ako vo mne pomaly bublalo podráždenie a mágia. Bolo jasné, že ak by som nebola vystavená stresu a strachu a všetkému čo sa dialo, tak by som sa chovala inak.

"Potter ma zveril?!" nahnevane som zopakovala škrípajúc zubami "Nemá na to absolútne žiadne právo! Nie som jeho decko, majetok ani domáce zvieratko! Nepatrím mu!"

"Megan, upokoj sa." Sirius mi položil ruku na rameno "Harry to myslel dobre. Chcel, aby si bola v bezpečí."

"Vážne?!" vyskočila som zo stoličky "Myslel na moje bezpečie, keď ma dotiahol do klubu v KingSmuir?! Myslel na mňa, keď mi neustále ubližoval?! Keď sa choval ako idiot?!... Myslel na mňa, keď ma opustil?!"