Severus Snape dnes vôbec nemal dobrú náladu.
Bola streda ráno, raňajky vo Veľkej Sieni boli hlučné a otravné ako vždy a on opäť a raz ľutoval, že sa na nich zúčastnil.
Oveľa radšej by jedol vo svojich súkromných komnatách a jednoducho si niečo objednal od škriatkov z kuchyne ale Albus trval na tom, že sa pri stole bude každé ráno stretávať celý profesorský zbor.
Albus a tie jeho švihnuté nápady!
Ale keďže Severus bol múdry a vzdelaný muž a už vopred vedel odhadnúť, či je boj prehratý alebo nie, radšej sa stiahol a len podráždene škrípal zubami, zatiaľ čo striehol na študentov.
Aj dnes sedel na kraji učitelského stola ako zvyčajne, na svojom mieste, čítal ranné noviny a zároveň si do úst vkladal vidličku.
Podvedome zdvihol pohľad od článku na tiutulnej strane a jastril smerom ku chrabromilskému stolu.
Vždy najprv skontroloval to drzé chlapčisko Pottera a potom všetkých Weasleyovcov. Až keď sa ubezpečil, že sedia medzi ostatnými, mohol pokojne dojesť.
Teraz tam síce sedeli všetky ryšavé hlavy ale chýbala čierna strapatá.
Severus si ešte stále nedokázal uvedomiť a užiť tú krátku chvíľu bez Pottera a dokonca i Fosterovej a už ich mal opäť vidieť a dokonca i učiť.
Pochyboval že tí dvaja hlupáci niečo pochopia z umenia Elixírov, keďže za štyri roky neukázali ani štipku talentu, o Oklumenicii a Legilimencii nehovoriac.
Už vopred Dumbledora varoval, že to bude zbytočná strata času, ale ten starec ho ako vždy vôbec nepočúval.
Vraj sú Potter a Fosterová veľmi nádejní mladí čarodejníci a má im dať šancu.
Pche.
Takže dnes okolo obeda bude musieť zmiznúť do KingSmuir a prežiť s nimi prvú hodinu tréningu.
Zaklonil hlavu, na čo mu zachrapčali všetky malé kostičky v tele a zahryzol si do pery aby nahlas nezastonal.
Bol vyčerpaný, celú noc strávil pri Voldemortovi a mučil nejakých chudákov muklov. Len vďaka silným povzbudzujúcim elixírom ešte stále dokázal stáť na nohách, keďže sa aj jemu ušlo nejaké to Crucio.
Jeho úloha bola dvojitý agent, nebolo to po prvý krát.
A teraz mal pred sebou ešte dve hodiny, tretiakov Bystrohlav&Bifľomor a potom, Merlin žehnaj, piatakov Slizolin&Chrabromil.
A či tam bola Fosterová s Potterom alebo nie, nebol v tom žiaden rozdiel.
*
Hermiona postávala v chodbe žalárov pred učebňou Elixírov spoločne so spolužiakmi, Ron sa bavil s Nevillom a ona nemala žiadnu chuť pridať sa do debaty a hlavne vtedy, keď sa ten rozhovor týkal metlobalu.
Chýbal jej Harry.
Každý deň uvažovala ako sa mu môže dariť i keď nemala tušenia, kde vôbec je a čo tam robí.
Všetko čo im Dumbledore povedal bolo to, že Harry s Megan zmiznú na pár mesiacov a nebudú s nimi môcť zostať v kontakte.
Bola nahnevaná, že ju z toho vylúčili, Potter jej vždy všetko povedal, ale pochopila, že to bude niečo veľmi vážne a samozrejme spojené s Voldemortom.
Len dúfala, že sú obaja v poriadku.
Avšak nechápala, prečo je do toho zapletená i Meg. Obaja síce trpeli tou zázračnou únavou, ale časom sa to pomaly ale isto zlepšovalo.
ČTEŠ
*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*
Fanfiction"Čo Voldemort nemá, čo mám ja?" "Lásku, Harry, lásku." "Megan?" * Príbeh čarodejnej romance, ktorá zachráni svet. * © All Rights Reserved 2014-2022 - AlexaPlosko