*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Šesťdesiata štvrtá kapitola- Transfigurácia

Chlapec na mňa hľadel, akoby ma videl prvýkrát v živote.

Ten pohľad som nepoznala.

Zamračený. Nahnevaný. Šťastný. Sklamaný. Spokojný. Vášnivý... to všetko som v jeho očiach už videla, ale teraz na mňa upieral nevinný prekvapený pohľad, taký, ktorý vám venuje malé dieťa, keď mu vysvetlíte, že Santa Claus nenosí darčeky...

Vyzeral akoby mojim slovám nechcel veriť.

"H-harry..." hlas sa mi triasol ako som sa odvážila prerušiť to dlhé hlboké ticho, ktoré ma privádzalo o rozum.

Netušila som, čo som vlastne chcela povedať.

Nepriznala som sa, že ho milujem, ale musel pochopiť ako veľmi mi na ňom záležalo.

"Kurva, Meg..." vyjachtal zo seba a rozrušene si prebehol jazykom po spodnej pere.

Hruď sa mu dvíhala a znovu klesala v šialenom tempe akoby práve zabehol maratón.

"...potrebuješ ma?" neveriacky dodal akoby tu informáciu nedokázal spracovať.

Nemo som prikývla.

Ako to nemôže vidieť?

Srdce mi búšilo ako o život.

Potter zrazu dvomi krokmi prekonal vzdialenosť medzi nami a pritiahol si ma do náručia.

Na okamih som skamenela a prestala dýchať, no potom ruky inštiktívne obmotala okolo krku a končekami prstov dotkla nepoddajných havraních vlasov na šiji.

Jeho príťažlivá vôňa mi motala zmysli ako som tvár bez rozmýšľala zaborila do látky trička.

Objímalo ma silné horúce telo, dlaňou mi jemne prechádzal hore dole po chrbte a druhou rukou, ktorá ležala na mojom páse ma pevne pridržiaval akoby sa bál, že každú chvíľu utečiem.

Párkrát som sa už ocitla v jeho náručí, ale nikdy nie takto.

Nechcela som aby to skončilo.

Bol to najkrajší pocit na svete.

"Aj ja ťa potrebujem, Megan." cítila som jeho horúci dych na uchu ako sa k nemu sklonil. "Si pre mňa ako droga. Ak ťa pri sebe mám nedokážem triezvo rozmýšľať, ale ak mi zmizneš, je to ešte horšie a ja bojujem s absťákom."

Vďaka jeho slovám som sa mimovoľne striasla a mala pocit, že mi nedochádza ich pravý význam.

Chvíľu sme tam obaja stáli, on ma pevne zvieral v náručí s nosom v mojich vlasoch a ja som bojovala s neskutočnou únavou, ktorá ma začala pohlcovať.

"Je neskoro. Zajtra máme tréning. Musíš si odpočinúť." zašepkal, ale nepúšťal ma a ani ja som sa neodťahovala.

Chvíľu som si nerozhodne hrýzla peru, ale potom sa odvážila zo seba vyjachtať "Zostaneš so mnou, prosím...? Nechcem byť sama."

Vedela som, aký je tvrdohlavý.

Vedela som, aký je posadnutý svojím zachránarským komplexom.

Vedela som, že sa tak ľahko nevzdá misie, pri ktorej mohol niekomu pomôcť a bojovať za dobro.

A ak ma naozaj teraz opustí, aby sa vybral s Kadom za jeho rodinou, chcela som s ním stráviť, čo najviac času.

Tak veľmi som sa bála.

Vojna boja v plnom prúde a smrťožrúti na každom rohu.

Harry chvíľu váhal, pozorne ma sledoval ako mlčal, no potom prikývol.