*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Päťdesiata šiesta kapitola- Attack

Prajem príjemné čítanie.

Keď som sa v ten večer zjavila v kuchyni spoločne s Lupinom, v miestnosti vládla divná, napätá atmosféra.

Kada som nikde nevidela, určite sa ešte zotavoval zo včerajšej premeny a Sirius s Potterom sa potichu rozprávali. Bolo však na prvý pohľad jasné že nejde o milý rozhovor a ich názory sa musia líšiť, keďže sa Tichošľap nesúhlasne mračil.

"Ach, ahoj Megan. Ako sa máš?" vyhŕkol zo seba Black a vyskočil zo stoličky, ktorá sa nešikovne prevrátila.

"Mala som sa už lepšie." pokusila som sa o úsmev.

Harry Potter na mňa ani nepozrel. Odvrátil tvár a so záujmom sa hral so svojím prútikom.

Pregĺgla som a zhlboka sa nadýchla.

V noci sme sa dozvedeli, že sme si súdení, dozvedeli sme sa že sme sa narodili jeden pred druhého a že sme spriaznené duše a on mi nie je schopný venovať ani jeden jeho vzácny pohľad?!

Musela som sa upokojiť.

Cítila som ako sa všetka nahromadená frustrácia, hnev, žiaľ i smútok vo mne hromadia a čakajú kedy sa budú môcť konečne vydrať na povrch.

Ale po minulej noci sa nemohol znovu odohrať ďalší cirkus.

Musela som sa kontrolovať lebo ak by teraz vybuchli magické jadrá bola by to katastrofa.

Napätie medzi mnou a Potterom by sa dalo aj krájať.

Ak by som povolila emócie na uzde, ľahko by sa mohlo stať že by sme pokojne vyhodili do vzduchu aj celý dom s polovicou Londýna.

A to som nemohla dovoliť.

Nádych. Výdych.

Usadila som sa oproti Potterovi, ktorý ma zaryto ignoroval. Spozorovala som ako ztuhol a ako mu na chrbte ruky vyskočili žily spoločne s vetami Nesmiem klamať a Rešpektujem Ministerstvo mágie.

Zrak mi automaticky sĺzol na moje vlastné jazvy.

Tak veľa sme toho spoločne prežili.

Spolužiakmi sme boli celé roky ale naozajstného Harryho Pottera som spoznala až za posledné dva mesiace.

Videla som ho z tej dobrej stránky ako ochráncu nevinných, bojovníka za dobro, vynikajúceho čarodejníka, zábavného spoločníka a aj milujúceho falošného priateľa.

To všetko však zatienili jeho odporné slová keď mi povedal že všetko len predstieral.

Bol priveľmi výbušný, prehnane majtnícky a žiarlivý, musel mať pravdu a patrila k tomu aj šialená tvrdohlavosť. A aby som nezabudla, bol to obyčajný sviniar ktorý ma chcel len využiť; klamal a ubližoval mi.

Tak prečo keď som sa pozrela na naše ruky, kde boli na rovnakom mieste vyryté tie odporné vety sa niečo v mojom vnútri pohlo?

Prečo som ho po tom všetko stále milovala?

A prečo sa potom pri pohľade na jeho aroganciu na tvári vo mne rozliala opätovná zlosť?

"Dobrú chuť." srdečne zdvihol pohár Lupin.

Ani som si nevšimla kedy sa všetci usadili a pustili do večere.

Pozorovala som svoj tanier s jahňacím mäsom zapečeným so zemiakovou kašou a kôpkou hrášku no na jedlo ma takmer okamžite prešla chuť.