*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Sedemdesiata druhá kapitola- Výsluch

Rýchlo som zo skrine vytiahla jednoduché skinny džínsy a červený sveter a hodila oblečenie na posteľ. Na vlasy som musela použiť vyhladzovacie kúzlo, aby sa dali do svojho pôvodného stavu, keďže mi vydržali zvyšky z Krystalinho účesu na ples.

Natiahla som na seba kusy šatstva a tenisky a ponáhľala sa späť do spoločných komnát. Sirius sa ticho rozprával s Harrym pred krbom. Aiden s Kadom sa pred desiatimi minútami vyparili a vlkolak mi zašepkal do ucha, že sa večer zastaví.

Bola som rada.

Mala som pocit, že ak sa nikomu s Potterovým vyznaním nezdôverím, tak zošaliem.

„Môžeme ísť?" Black sa zdvihol z pohovky, zamieril k obrazu a my sme sa vybrali za ním. Harry vyzeral spokojne, že budeme v centre diania ohľadom smrťožrútov, no ja som sa radšej snažila myslieť na čokoľvek iné.

Pred očami sa mi zjavil pohľad na zomierajúceho Javiera v nemocničnej posteli a stiahol sa mi žalúdok.

Najradšej by som sa otočila na päte a vrátila sa späť do našich komnát, ale ak Dumbledore chcel aby sme videli vypočúvanie, tak to asi muselo mať dôvod.

Za oknami už vládla tma, sneh ustal a mráz začal vytvárať na sklenených tabuľách tajomné obrazce.

December som naozaj milovala.

V Rokforte zvyčajne vládla sviatočná atmosféra, každý sa tešil na Vianoce, vzduch bol presýtený vôňou sviežeho ihličia a Veľká Sieň vyzerala ako z rozprávky. Doma sme s mamou počas prázdnin piekli cukrovinky, celé dni sledovali bláznivé komédie a pravidelne chodili korčuľovať na zamrznuté jazero pár kilometrov za Londýnom.

Bolestivo ma bodlo pri srdci.

Netušila som ako budú vyzerať terajšie Vianoce.

Do školy sa k priateľom určite nevrátime a pochybovala som, že mi Albus dovolí odísť domov, keďže to bude príliš nebezpečné...

Takže sviatky strávime vo Venue.

„Megan?" ozval sa Potterov hlas a ja som sa vrátila do reality. „Si v poriadku?"

Nachádzali sme sa v hlavnej hale zámku, všade navôkol pracovali členovia Rádu a nás si našťastie nevšímali.

„Jasné. Len som sa zamyslela." odvetila som pravdivo a potriasla hlavou.

„Fajn." usmial sa Sirius a zamieril do jednej z dlhých chodieb, ktorú som videla prvý krát.

Harry ma chytil za ruku a ja som si musela zahryznúť do pery.

Nikdy nezabúdal, že sme na verejnosti tvorili zamilovaný pár.

Tichošľap nás zatiaľ viedol po úzkom točitom schodisku dole do útrob Venue. Ako sme schádzali čoraz nižšie, do tiel sa nám zahryzával zákerný chlad a ja som si v duchu ďakovala za voľbu svetra.

V podzemí sme sa ocitli na ďalšej dlhej chodbe totožnej s tou nad nami. Lemovali ju ťažké železné dvere a držiaky s fakľami. Steny boli taktiež mramorové ako v celom zámku, ale poznačené vlhkosťou a zatuchlinou.

Sirius vytiahol prútik, mávol ním na jedny z dverí a zašepkal zaklínadlo. Tie sa s tichým cvaknutím otvorili a čarodejník nám naznačil, aby sme vošli dnu.

Nachádzali sme sa v obdĺžnikovej miestnosti, ktorú v strede predeľovalo hrubé sklo. Naša polovica bola celkom prázdna a v tej druhej len obyčajný stôl a dve stoličky oproti sebe.