*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Tridsiata ôsma kapitola- Milostný trojuholník

Je zbytočné rozprávať, ako som po odchode z riaditeľovej pracovne skočila rovno do svojej postele v chlapčenskej izbe, ktorej obyvatelia už tvrdo spali, s hlavou zaborenou do vankúša a migrénou. Dlho som touto bolesťou netrpela a bola som za to naozaj vďačná.

Bohužiaľ, musela sa mi ozvať v tej najnevhodnejšej chvíli.

V mysli sa mi premietal rozhovor s Dumbledorom a predstavy o mojej budúcnosti.

Chceli zo mňa mať niečo, čo som nikdy byť nemohla.

Nenarážala som len na riaditeľa alebo Harryho, ale na celý čarodejný svet.

Potter musel vedieť, už ma za ten čas stihol lepšie spoznať, že nemám šancu. Nikdy nebudem dokonalo fyzicky zdatná alebo vrhať zaklínadlá ako on.

Moja jediná šanca na prežitie bol práve chlapec s jazvou na čele a nik iný a ja som konečne pochopila, čo tým myslel. Prečo nemohol v noci spávať.

Mal pravdu.

Bez neho som bola stratené zmätené naivné dievča v tomto ohavnom pokrútenom svete.

Zlepším sa. Budem bojovať.

Zaprisahala som si, že sa budem snažiť uľahčiť nám situáciu i život. Budem mu pomáhať a stáť po jeho boku až kým obaja nezomrieme.

Lebo ani jeden nemôže žiť, keď ten druhý nie je nažive.

*

Ráno som sa zobudila na budík a mala v pláne chystať sa do školy ako každý obyčajný deň. Harry však už bol hore, sedel opretý o chrbát postele s knihou v lone a keď zaregistroval moje pohyby, pousmial sa.

"Nemusíš vstávať... Dnes nikam nejdeme, spomínaš?"

"Aha...." klesla som naspäť do perín a pošúchala zaspaté oči.

Vybavilo sa mi, ako McGonagallová včera rozprávala, že zvyšné dve dni, teda štvrtok a piatok na vyučovanie nepôjdeme.

V piatok absolvujeme rozhovor s novinármi a v sobotu sa vyparíme.

Paráda.

Jedno jediné pozitívum bolo to, že nemusíme chodiť do školy. Vôbec sa mi nechcelo sedieť v lavici a počúvať o dôležitosti skúšok VČÚ.

VČÚ!

Ako spoločne s Harrym urobíme skúšky, keď už ďalej nebudeme chodiť do školy?

Viem, vojna a záchrana sveta je dôležitejšia, ale...

V tom som si uvedomila; už som naďalej nebola dievčaťom ako predtým, študentkou, kamarátkou a dcérou. Bola som niekým iným, menila som sa do niekoho iného...

Ďalšou otázkou je... ako zakryjú naše zmiznutie?

Určite si študenti všimnú že zmizol najpopulárnejší párik na škole... ale to nie je moja starosť, nech si to Dumbledore rieši sám.

Dlho som rozmýšľala nad Harryho slovami a zistila, že má naozaj pravdu. To, čo mu neustále robil riaditeľ, jednal s ním ako so zbraňou a zabudol, že aj on je len ľudskou bytosťou, bolo šialené.

Bude sa ku mne chovať rovnako?

Stanem sa tajným šípom, ktorý trafí svoj terč v tej najväčšej slabine? Alebo hrdá vznešené dýka, ktorá bez milosti pozabíja každého kto jej skríži cestu za vytúženým cieľom?

Bála som sa.

Strach ma oblieval každú minútu viac a viac ako som si predstavovala našu nejasnú budúcnosť.