*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Päťdesiata kapitola- Vlkolak

Keď ma okolo druhej ráno hnala do postele Tonksnová, do sídla Fénixovho rádu dorazili dve vysoké postavy zakrútené v habitoch a nanešťastie zobudili obraz Siriusovej matky.

Od strachu som vyskočila meter dvadsať.

Mala som pocit že dostanem infarkt... Jej jačanie bol ten najhorší zvuk na svete.

Chcela som zistiť kto sa tu zjavil tak neskoro v noci, no keď zo seba postavy zhodili plášte, ani jedného čarodejníka som nespoznala.

Nenápadne spoza rohu sledovala ako sa Krystal a Remus lúčia so Siriusom a miznú za vchodovými dverami.

Bolo mi jasné, že sa tu práve odohrala výmena.

Ale kde mohli ísť?

O čo tu išlo?

Aurorka ma však okmžite zatlačila do postele a ignorovala moje otázky.

Prečo som mala pocit, že nám nič nepovedia?

Liečiteľka mi do krku naliala tri rôzne elixíry a ja som nadopovaná a celkom omámená zostala sama v tme.

Aspoň už viem čo je s Kadom.

Snažila som sa v duchu utešiť.

Žije a to je hlavné.

Ale čo bude so mnou a Harrym Potterom?

Zostaneme tu, v sídle Fénixovho rádu?

Vrátime sa späť do KingSmuir a budeme pokračovať vo výcviku?

Alebo nás pošlú do školy?

Zmätok mi dokonalo ovládal myseľ.

O čom sa Potter rozprával s Dumbledorom?

Čo bude teraz s Kadom?

Potrestá nás riaditeľ za to že sme neumýslne a nepriamo zavraždili desiatky nevinných muklov?

Zúfalo som strčila hlavu pod vankúš.

Prečo tie blbé elixíry na spanie nezaberajú?

Prečo mám pred očami krv? More krvi?

Prečo sa Potter tváril zranene keď to on ublížil mne?

Prečo mám pocit že pomaly ale isto upadám do depresie?

Prečo som šla na ten Snapeov blbý trest po škole?

Prečo som vtedy musela zistiť že som Potterova magická polovica?

Prečo som to práve ja?

Tak veľa otázok a minimum odpovedí.

Hlava mi trieštila od bolesti.

A prečo ho aj po tom všetkom tak šialene milujem?

Srdce mlčalo.

Elixíry konečne zabrali.

Upadla som do nepokojného spánku plného nočných môr.

*

Zobudila som sa s výkrikom na perách do upršaného piatka.

Chvíľu som len tak ležala v posteli, spotená, s pyžamom prilepeným na tele s vidinou pred očami mŕtveho Freda a počúvala bubnovanie kvapiek na tabuľe skla čo ma nejakým zázrakom upokojovalo.

Snažila som sa odplašiť všetky nepríjemné myšlienky a túžbu po mojom najlepšom priateľovi, ktorý mi šialene chýbal.

Na nízkom stole vedľa kresielka ležala čaša s elixírom a na kúsku pergamenu inštruktáž aby som to hneď po prebudení vypila.