*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Sedemdesiata piata kapitola- Proroctvo

Keď som sa o pár hodín vybrala s Harrym do nemocnice, miestnosť bola opäť plná ľudí. Všade sa pohybovali liečitelia, robili si svoju prácu a nás dvoch si nikto nevšímal. Pred závesom sa však zjavila Sanya.

„Návšetvy už dávno skončili. Arthur potrebuje odpočívať." vyčerpane vyhlásila a mávla prútikom. Z druhej ruky jej vyletela kôpka pergamenov a úhľadne pristála na stole na druhej strane miestnosti.

„Bude to len pár minút." požiadal Potter a vyčaroval jeden zo svojich najsexi úsmevov. Odolala som pretočiť očami.

Sanya si povzdychla, no potom rezignovane prikývla. „Desať minút, ani o sekundu dlhšie."

„Vďaka."

Obaja sme teda zamierili za hrubý záves. Okamžite mi pohľad padol na jedinú obsadenú posteľ. Pán Weasley napoly ležal, napoly sedel, na nose mal okuliare a čítal Denného Proroka. Na fotografii, ktorá zdobila titulnú stranu, sa zamyslene prechádzal Dumbledore s rukami za chrbtom.

Zdvihol zrak od novín a nadšene vyhŕkol „Harry!"

„Dobrý deň, pán Weasley." usmial sa chlapec. Bolo zjavné ako veľmi mu odľahlo.

„Ahoj Megan." kývol na mňa Arthur hlavou a potom mávol rukou na stoličky pri posteli„Pokojne si sadnite."

Poslušne som klesla vedľa Vyvoleného a lepšie sa zahľadela na muža. Vyzeral zničene a strhane a pri každom pohybe od bolesti zbledol a zaťal zuby, ale inak bol v poriadku.

„Zachránili ste mi život." smutne sa usmial „Obaja."

Zaliali ma rozpaky a hanblivo som sklonila hlavu.

Ak by nebolo Harryho... ak by nevidel do Voldemortovej mysle, tak by tu pán Weasley už s nami nebol. Len pri tej predstave mi od smútku zovrelo žalúdok.

„Sirius mi prezradil, že s liečitelmi skúšate či budú fungovať stehy." uškrnul sa chlapec a Arthur sa zasmial. „Ak by o tom vedela Molly, tak by ma asi sama prizabila."

„Ako dlho bude trvať kým..." nestihla som dopovedať ako mi muž nadšene skočil do reči„Sanya hovorila, že si tu poležím vďaka Merlinovi len do Vianoc a potom sa pôjdem liečiť domov."

„To je úžasné." vydýchla som s úsmevom.

Konečne nejaká pozitívna správa.

Pri pánovi Weasleym sme strávili presne desať minút a potom sa spolu vybrali späť do našich komnát.

V tichosti kráčali po drahých kamenných dlažbách a míňali bohaté svietniky na stenách a ja som si v duchu predstavila dnešný deň.

Zatiaľ čo som sa dopoludnia sprchovala, Harry sa vyparil do tréningovej miestnosti, kde s Charliem cvičili bojové umenie. Zabalená v osuške som si čas osamote užívala s knihou v lone a šálkou horúcej čokolády.

No keď sa Vyvolený o tri hodiny zjavil len v bielom tielku a čiernych teplákoch, vlasy mokré a pot lesknúci sa na rukách, okamžite zabudla na knihu a snažila sa otvorene neslintať.

Zavrtela som hlavou a padla späť do reality.

„Nejdeme do komnaty?" prekvapene sa ozvala, keď chlapec minul odbočku a kráčal ďalej.

„Niečo ti ukážem." zamrmlal a chytil ma za ruku.

Náš dotyk mi spôsobil zimomriavky ako som odolala myknutiu.

Atmosféra medzi nami bola od okamihu ako som sa vrátila z nemocnice veľmi zvláštna. Stále mi prišlo neuveriteľné, že som mu vyznala svoje city.