*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Sedemdesiata štvrtá kapitola- Had

Prosím, prečítajte si poznámku autora.

Od malička som milovala, keď mi mama rozprávala príbeh o tom ako sa s ockom prvýkrát stretli. Vlastne to nebolo až také romantické ako v amerických filmoch, ale aj tak som si to vždy pred spaním očarene predstavovala.

Ocko pracoval v malej knižnici na kraji Londýna a mama sa tam jedno upršané popoludnie zatúlala s kruhmi pod očami a čírym zúfalstvom na tvári. Mala pár dní do vypracovania dôležitého projektu, keďže študovala prvý semester na univerzite a v celej metropole nedokázala nájsť jednu učebnicu.

„Bola to láska na prvý pohľad." usmievala sa mama ako ma hladila po vlasoch a ja som jej zachytila ruku a venovala pusu na dlaň. „Hneď na ďalší deň sa zjavil s ružičkou pred budovou univerzity a čakal, kým mi skončia všetky prednášky. Pozval ma na kávu a mne sa od zamilovanosti točila hlava."

Vtedy som aj ja v duchu snívala o svojom budúcom princovi.

„Raz keď tu už s ockom nebudeme..." zahľadela sa mi do očí a mne pri tej myšlienke zovrelo hrdlo „...chcem, aby sa o teba mal kto postarať Megan..."

Nechápavo som nadvihla obočie.

„Viem, že z teba vyrastie inteligentná sebavedomá žena." mama sa hrdo usmiala „Ale každý po svojom boku niekoho potrebuje. Niekoho o koho sa človek môže oprieť, niekoho, kto ťa vždy chytí, keď budeš padať, niekoho, kto ťa bude milovať, takú aká si..."

Nedokázala som si predstaviť lásku.

Nedokázala som si predstaviť taký silný cit, pre ktorý boli ľudia ochotní zabíjať a strácať rozum.

Nedokázala som tomu porozumieť, nedokázala som si predstaviť, že raz do toho padnem i ja, že sa zamilujem a stratím pevnú pôdu pod nohami.

Vtedy som bola ešte stále nevinným dievčatkom, snažila sa splynúť so stenou a užívala si spoločné chvíle s novými kamarátkami. Na chalanov som ani nepomyslela.

Teda okrem jediného.

Od prvého dňa na Rokforte ma prenasledoval v snoch a priťahoval na seba moje pohľady.

Jeho meno bolo Harry Potter.

Dokonalý zlatý chlapec, hrdina čarodejníckeho sveta, legenda... ako dieťa dokázal v prvom ročníku okúzliť celú školu, obhájiť svoj titul a znovu poraziť Lorda Voldemorta.

A ako utekal čas, jeho sláva i príťažlivosť len rástli. Na každom rohu bol obklopený priateľmi a obdivovateľkami. Vyhrával všetky metlobalové zápasy a zažíval šialené nebezpečné dobrodružstvá.

Zachraňoval svet.

Znovu.

Znovu.

A znovu.

A ja som časom pochopila, že sa moja detská zamilovanosť premenila na niečo hlbšie.

„Mami..." zašepkala som, keď sme spolu v jedno júlové ráno ležali v objatí v posteli a užívali si horúce slnenčné lúče prenikajúce cez otvorené balkónové dvere. Znovu mi rozprávala o ockovi, o tom ako chutí láska. „...myslím, že už som si svojho princa vybrala."

Mama sa nadšene vymotala z prikrývok a vtedy som jej ako trinásťročná prvýkrát porozprávala o Harrym Potterovi. Nikto okrem nej nič nevedel. Ani Parvati, ani Lavender a v tej chvíli ani Fred.