*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Štvrtá kapitola- Triedenie

Vo vstupnej hale som sa privítala ešte s pár priateľmi vrátane Angeliny Johnosovej a Susan Bonesovej a potom nás už profesor Flitwick hnal do Veľkej siene, kde sa usádzali všetci študenti od druhého po siedmy ročník. Predierala som sa pomedzi chrabromilčanov, aby som si našla voľné miesto, dostatočne veľké, nie len pre mňa aj pre Parvati a Lavender.

"Meg, v pohode si sadni. Je tu voľné." uškrnul sa na mňa Fred Weasley a potľapkal drevenú lavicu.

"Jéj, ahoj Fred. Videla som ťa na stanici." usmiala som sa a sadla si. Tak isto spravili aj baby po mojej pravici.

"Mohla si sa zastaviť. Alebo potom vo vlaku. S Leem sme trošku zaexperimentovali s Weasleyovskými výmyslami a vynálezmi."

"Čo sú to tie Weasleyovské vynálezy?" spýtala som sa a sledovala, ako sa oproti nám usadilo druhé dvojča aj s verným kamarátom.

"Tohto roku sme tu ani nemuseli byť, ale mama nás prinútila. Vraj je dokončiť školu dôležité. Chce, aby sme pracovali na ministerstve ako Percy či otec, ale my s tým veľmi nerátame."

"Chceme si otvoriť vlastný žartovný obchod." dopovedal George.

"Niečo ako Zonkov obchod?" zasmiala sa Parvati.

"Presne tak. Aspoň bude mať konkurenciu." zaškerili sa  obaja.

Zrazu dverami vošiel dlhý rad vyľakane sa tváriacich prvákov v sprievode profesorky McGonagallovej, ktorá niesla stolček so starobylím čarodejníckym klobúkom s mnohými záplatami. Šum vo Veľkej sieni stíchol a všetci pozororovali prvákov, ako sa zoradili pred profesorským stolom otočený k ostatným študentom. McGonagallová položila klobúk na stolček a ustúpila.

S očakávaním som uprene hľadela na Triediaci klobúk a čakala, akú pieseň zaspieva. Vždy sa mi páčili. Každý rok bola iná a zároveň vždy spieval o tom istom. Fakulty majú držať pohromade a každá je niečim iným zaujímavá a dobrá.

V tej istej chvíľke sa mi pred očami zjavil obraz môjho triedenia. Bála som sa tak, že som bola celá ľadová. Všetko bolo pre mňa nové a nepoznané. Sadla som si na stolček a klobúk sa mi zošuchol na tvár. Nebolo to hneď, že vykríkol Chrabromil! Viem, že som dúfala, že neskončím nakoniec v Bifľomore. Klobúk o pár sekúnd zvolal meno fakulty s levom a mne spadol kameň zo srdca. Potom som už len sedela medzi ostatnými študentami a pozorovala chudého chlapca s čiernou šticou vlasov a okuliarmi, ktorý bol práve na rade. Nechápavo som počúvala šepot pri mene Harry Potter a vnímala až prehnanú radosť, keď sa dostal tak isto, ako ja, do Chrabromilu.

Zavrtela som hlavou a vpadla do reality. Klobúk už pomaly končil svoju pieseň. Dočerta!

                                                       Úlohu vždy si musím splniť,

                                                      každý rok štvrtiť, triediť presne,

                                                     no s veľkým strachom myslím na to,

                                                     či nám to koniec neprinesie.

                                                     Spoznajte hrozby, históriu,

                                                     výstrahu, čo vám priniesť chcela: