*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Osemdesiata prvá kapitola- Paris

Keď som vošla do komnaty, chlapca som našla ležérne opretého o mramorovú stenu krbu, zamyslene pozorujúc mihajúce sa plamene. Miestnosť bola ponorená do prítmia a jediný zdroj svetla tvoril oheň v krbe a ozdoby na vianočnom stromčeku, ktorý sa hrdo týčil v kúte.

Okamžite som vycítila napätie v našom magickom zväzku i jeho rozbúrené emócie a zahryzla si do pery.

Celý večer bol viac než úžasný, bola som obklopená ľuďmi, ktorých som milovala a naozaj sa bavila. Na malú chvíľu sa mi dokonca podarilo zabudnúť na všetko, čo sa okolo nás dialo, na naše poslanie vo vojne, na udalosti z ministerstva mágie, na to, že bol Aiden v nemocnici lebo ho takmer zabili, na to, že Krystal to šťastie nemala, na to, že som stála oproti najmocnejšiemu čarodejníkovi na svete a takmer zamdlela od strachu.

Dokázala som zatvoriť oči, nadýchnuť sa a keď ich znovu otvorila, našla sa v miestnosti s veselou Fleur, ktorá to trochu viac prehnala s alkoholom, ale mala na to právo lebo sa práve čerstvo zasnúbila a s Fredom, ktorý sa vzdal školy aj preto aby mi mohol byť nablízku.

Bola som šťastná.

Naozaj v sebe dokázala po tom všetkom nájsť úlomky šťastia.

Tak prečo mal môj Vyvolený nutkanie všetko zničiť?!

Prečo sme ani raz nemohli spolu fungovať ako všetky normálne páry?!

Prečo sme sa točili v nekonečných šialených kruhoch?!

Bola som tak veľmi rada, že sa únava a vyčerpanosť z nejakého neznámeho dôvodu stále ešte za celé tie hodiny nedostavili a tešila sa, že spolu strávime zvyšok štedrého večera, tak prečo som doriti teraz hľadela na Potterov chrbát a cítila sa previnilo aj keď na to vôbec nemala dôvod?!

„Harry..." zašepkala som do ticha a on na mňa uprel pohľad tmavých očí.

Po svetlej zelenej ani stopy.

Okamžite mi skočil do reči „Zakazujem ti to Megan!"

Od šoku som otvorila ústa a nechápavo na neho zízala. Až o pár sekúnd ma pohltil oprávnený hnev a oheň v krbe zhasol. Nastala ešte väčšia tma.

„Ty mi niečo zakazuješ?!" vyštekla som podráždene „A kto ti dal dopekla to právo?!"

„Sme vo zväzku Megan..."

„Ale ja nie som tvoj majetok Harry!" zavrčala som a pohla sa smerom k nemu. Uprene sledoval každý jeden môj krok. „Nemôžeš ma zamknúť v komnate a skryť pred svetom!"

Mlčal, hruď sa mu dvíhala v rýchlom tempe akoby vykonával nejakú náročnú fyzickú aktivitu a potom zlomene odvetil „Ani netušíš ako veľmi by som to chcel urobiť. Potom ako som dnes videl modriny na tvojom krku... neznesiem predstavu, že sa ťa ešte niekedy niekto iný dotkne.... neznesiem predstavu, že ti ublížia..."

Zhlboka som sa nadýchla, do očí sa mi drali slzy „Vieš, že je to nemožné... Vieš, čo je náš osud. Čo je môj osud."

„Milujem ťa Megan." chytil ma za ruky, hlas i pohľad plný zúfalstva „Tak skurvene veľmi ťa milujem až z toho začínam šalieť. Mám strach, že ťa stratím. Mám strach, že ťa nedokážem ochrániť. Mám strach, že prídeš na to, že si zaslúžiš niečo oveľa lepšie ako tento posratý zväzok... ja... nikdy... nikdy v živote som sa tak veľmi nebál ako keď som ťa dnes videl vo Fredovom náručí..."

Hľadela som na chlapca, na silného, magicky zdatného čarodejníka, na Vyvoleného, na sebavedomého a arogantného mladého muža, ktorý sa v mojej prítomnosti už druhý krát rútil. V mysli sa mi prehnala spomienka na to ako mi pred pár týždňami v soviarni Venue povedal, že ma nikdy nebude môcť milovať a ako sa potom zrútil k mojím nohám, keď sme sa hádali a on sa zľakol, že o mňa príde.