Monster Inside Him (Zayn Malik)

5. časť - Never

Úplne som zamrzla, keď sa ma dotkol. V jeho očiach bol mix hnevu a žiadostivosti. Na chvíľu som zazrela aj tieň úsmevu. Hladkal ma po ramene a prechádzal vyššie až ku krku. Ako sa ma dotkol cítila som mráz na chrbte.

Zdvihol ruku a jemne ma pohladil po tvári.

"Koľkokrát ti to ešte musím povedať Hannah. " Zapriadol. "Si moja. "

Rýchlo som prikývla, dúfajúc, že sa mi ho podarí upokojiť ho aspoň takýmto zúfalým pokusom. Na jeho tvári sa objavil malý úškľabok ale vzápätí sa aj stratil pred jeho strašidelným úsmevom.

"Musíš sa naučiť, že nesmieš utekať odo mňa. " Zasyčal a tvrdosť sa pomaly vrátila do jeho hlasu.

"Prosím, už neutečiem." Chrapľavo som zašepkala a Zayn sa zasmial.

"Neverím ti. Viem, že sa o to pokúsiš znova. " Pohladil ma po tvári.

"Nie-nie. Nebudem utekať. Neutečiem už. " Sľúbila som túto lož tak úprimne ako som len vedela, aj keď ani sama som jej neverila.

"Prečo nie? Prečo by som ti mal veriť? Prečo neutečieš?" Znel ako v amoku. Vedel, že tie slová som chcela počuť.

"P-p-pretože som tvoja. " Zakoktala som v zúfalstve. Znova sa objavil úškľabok na Zaynovej tvári ale tak ako prišiel, hneď aj odišiel.

"Povedz to hlasnejšie!" Hrubo nariadil.

"Som tvoja!" Nervózne som odpovedala.

"Dobré dievča. Som rád, že si to pochopila, ale tentokrát, Zlatko, to nič nerieši. Musíš sa to naučiť." Zachvela som sa pri jeho slovách, ale sotva som stihla zareagovať na Zaynovu otvorenú dlaň a hneď sa mi nalepil na krk.

Vykríkla som kým som zvládla bolesť. Ale ak mám byť úprimná nebolo to tak zlé. Môžem povedať len, že brzdí všetku moju silu v jeho náručí.

"Už nikdy odo mňa neutečieš, dobre? " Zayn sa usmial. Prikývla som snažiac sa vyhnúť jeho pohľadu.

"Ale to nestačí." Zasyčal. Jeho ruka ma chytila za krk a pritlačila ma k stene. Mohla som pokojne dýchať ale to neznamená, že som nemala strach. Nechty som mu zaryla do zápästia, aby som sa pokúsila uvoľniť ale bezvýsledne.

"Si moja, mám to! Nemôžeš odo mňa utiecť. Dokonca ak to aj urobíš, nájdem ťa." Znova som prikývla, vystrašená niečo povedať.

Zayn spustil ruku z môjho krku a jemne ma chytil za bradu.

"Si moja, toto je moje. " Zašepkal pobozkal ma na tú stranu, kde ma predtým udrel.

Moja tvár očervenela, ale jeho dotyk bol ešte horší. Nechcela som, aby sa ma dotýkali jeho hnusné pery ale aj pre vlastné dobro som bola radšej ticho.

"Sú moje. " Znova zašepkal, keď sa jeho pery dotkli na moment mojich. Mala som otvorené oči, zo strachu, kam až jeho majetnícky pohyb pôjde.

"Toto je moje. " Hrubo ma chytil za zadok, až som lapala po dychu. Zaynove pery sa chveli v kútikom, z mojej reakcie, ale samozrejme ignoroval to.

"Toto." Zapriadol, preniesol ruku vpred a trel ju o moje dievčenské miesta... "je moje." Našťastie cez oblečenie som necítila jeho dotyk. Bolo to skôr hladkanie ako sexuálny pohyb. Jeho ruka cestovala vyššie k môjmu bruchu.

Z nejakého dôvodu som úplne zamrzla. Chcela som ju jednu vraziť, kopnúť ho, bojovať s ním. Ale nespravila som to. Len som ho nechala dotýkať sa ma ako slabé dievčatko.

"Sú moje." Chrapľavo zašepkal, kým cestoval k mojim prsiam. Jeho ruky sa zaryli do môjho tela a jeho oči pri tom priam tancovali radosťou. Môj dych akoby ho tlačil.

"A toto." Jeho hlas sa zmenil na jemný a tichý. "je moje." Jemne položil ruku na ľavú stranu mojej hrude. Môj tep sa zrýchľoval priamo pod jeho dotykom. Usmial sa lebo zacítil ako rýchlo bije moje srdce. Určite si myslí, že moje srdce bije ako divé preto, lebo ho mám rada. Pravda je, že to znamená presný opak, som nervózna pretože sa bojím, že ma znásilní.

"Nikdy nezabudni, že patríš ku mne. " Zašepkal a nežne prešiel rukou ku môjmu krku. Neodpovedala som, ale bolo mi jasné, že na to nikdy nezabudnem.

Naklonil sa ku mne a venoval mi pár motýlich bozkov. Jeho pery odrazu našli miesto, ktoré bolo citlivejšie a jemnejšie. Cítila som ako jeho jazyk venoval tomuto miesto viacej času. Vedela som, čo mám očakávať, pretože jeho jazyk sa venoval už len jednému miestu.

"Zayn." Odsekla som a našla som silu, ktorou som ho odstrčila. Opustil ma tranz strachu, ktorý bol doteraz len vo mne.

Zayn sa potkol dozadu, zaskočený ako sa mi to podarilo s takou malou silou.

"Čo?" Odsekol a jeho oči znova vyzerali nahnevane. "Som hladná. " Odvrkla som. "môžeme sa vrátiť naspäť. Chcem dokončiť naše rande. " Snažila som sa ho presvedčiť. Zayn zagúľal očami, usmial sa, pevne ma chytil za pás a spolu sme sa vrátili do reštaurácie.

Nechcela som dokončiť rande s ním. V skutočnosti , to čo som urobila je jedna z posledných vecí, ktoré som chcela. V tomto momente je všetko lepšie ako keby ma označil.

Bez ohľadu na to, koľkokrát by ma znásilnil alebo zbil, nikdy by som nebola jeho.