Monster Inside Him (Zayn Malik)

34. časť - Stick To Your Guns

Obed prebehol rýchlo. Prekvapivo sme sa mali aj o čom celý čas rozprávať. Zayn mal dobrú náladu, smial sa na tom čo ostatní hovorili. Vedela som, že budem mať potešenie z toho ako mu to budem pripomínať, pretože ak by mi nedovolil hovoriť s ostatnými chlapcami, tak by sa tento obed nekonal. Očividne aj Liam a Louis nasledovali jeho príklad, pretože Eleanor aj Danielle sa tiež mohli zapojiť do rozhovoru.

Pochvala pre Hannah.

Keď sme dojedli, Eleanor odmietla akúkoľvek pomoc v kuchyni, šepkajúc, že Louis jej vždy pomôže upratať, keď všetci odídu.

S Danielle sme si vymenili telefónne čísla, aby sme si mohli písať. Sľúbila som dievčatám, že ma čoskoro môžu prísť navštíviť v našom, myslela som Zaynovom byte.

"Chcela by som variť ako Eleanor a Danielle." Povzdychla som si, opierajúc si hlavu o Zaynové rameno, keď šoféroval.

"Ja nie. Zlatko, to je to čo na tebe milujem. Si iná, nie ako ony. V mojom svete sú ženy doma, varia, starajú sa o ich mužov a riadia sa príkazmi. To robia ženy, ktoré sú spojené s mužmi v gangu. Ale nie Hannah. Nie moja Hannah. Moja Hannah je iná. Je hrozná v kuchyni, ale netrápi ju to. Háda sa so mnou aj keď vie, aké to bude mať následky. Vie ako zvládnuť môj hnev a tresty." Smial sa. Pretočila som očami.

"Nie si nudná." Potriasol hlavou.

"A ty nie si taký strašidelný ako si myslíš."

"Och vážne? Počkaj keď ma znova naštveš, Zlatko. Ukážem ti pár vecí, ako byť strašidelný." Zdvihol obočie a pozeral na mňa.

"Toto sme teraz my? Hádky prerastú do násilia a potom je po všetkom? Nikdy nič nevyriešime?" Zašepkala som, dúfajúc, že ma nepočul. Počul.

"Áno to sme my. Tak to robíme, Zlatko. Iste, máme svoje problémy ty si rada hrdinka, rebelka a ja mám problém s temperamentom, ale na konci dňa sú naše hádky len hádkami. Nezmenia to čo k sebe navzájom cítime." Pokrčil plecami, odvracajúc odo mňa pohľad.

Zayn nie je nejaký precitlivený chlap, takže mi stačilo to čo mi povedal. Aspoň na teraz.

Keď sme vyšli z jeho auta, prekvapivo si ma pritiahol k sebe, aby ma mohol pobozkať. Schmatol moju hlavu a sklonil sa ku mne. Zastihujúc ma nepripravenú využil príležitosť byť dominantný. Prevzal kompletnú kontrolu a pritlačil jeho pery na moje. Hýbali sme sa synchronizovane, keď jeho jazyk preskúmaval moju ústnu dutinu a ja som schmatla jeho rúk jeho perfektné vlasy.

Obaja sme sa odtiahli, usmievajúc sa takmer bez dychu. Nikto z nás nič nepovedal kým sme šli po schodoch.

Neskôr v ten večer ma našiel Zayn ako sa snažím ťahať niektoré veci, ktoré mi doniesli Niall a Liam z môjho starého bytu. Snažila som sa so všetkých síl ale nepohla som s tým ani o kúsok.

"Čo robíš?" Spýtal sa ma opierajúc sa o dvere.

"Plávam? Do riti, čo myslíš, že asi robím? Snažím sa vybaliť všetky tieto debiliny." Zhúkla som späť, hundrajúc predtým ako som sa znova pokúsila pohnúť tým ťažkým kufrom plným oblečenia, ale ani sa nepohol. Na úbohé dievča som určite spravila dosť.

"Zlatko, nechaj to na mňa." Zachichotal sa, posúvajúc ma na bok.

"Nie. Mám to."

"Ublížiš si." Upozornil ma, pokúšajúc sa dať moje ruky preč od krabice.

"Poučuj ma ešte raz a nebudem to ja, kto sa bude musieť báť zranení." Zasyčala som. Zdvihol obočie a prižmúril oči.

"Ešte raz sa takto so mnou rozprávaj a uistím sa, že ty budeš tá, ktorá si ublíži." Varoval ma. Pretočila som očami, ale pustila som krabicu. Ak sa chce ten blbec teperiť so všetkými tými krabicami dole do hosťovskej a poraniť si chrbát, tak nech sa páči.