Nemohla som tomu uveriť, ale bozkávala som Zayna. Nebolo to, ako inokedy keď ma prinútil. Znovu ma oprel o stenu a napadol moje pery. Stála som tam s mojim telom prilepeným na jeho, moje ruky zapletené v jeho vlasoch, jeho ruky na mojom páse a naše pery pracujúce v perfektnej synchronizácii.
Je to skoro dobrý pocit. Páčilo sa mi, keď jazykom oblizol obrys mojich pier. Páčilo sa mi ako sa moje pery zdali fit a zapadli spolu s tými jeho ako kľúč do zámku.
Bez súhlasu môjho mozgu, moje hrdlo vypustilo od rozkoše ston. Okamžite som zacítila úsmev na Zaynových perách, keď ma ešte viac tlačil ku stene prehĺbajúc náš bozk. Aj keď s veľkou nechuťou, prinútila som sa odtiahnuť. Nemohla som mu dať zlú myšlienku. Mám na mysli, aby si nemyslel, že mu dám šancu, ale nie je to akoby som mala veľmi na výber.
Zayn sa na mňa usmial tým jeho skutočne šťastným úsmevom, nie tým obvyklým, arogantno kreténskym úškľabkom, pretože obvykle sa jeho tvár emóciám vyhýba.
"No tak, ideme" zamrmlal, schmatol moju malú ruku s jeho väčšou, a preplietol naše prsty. Usmiala som sa, vedel, že sa snažil hrať to v pohode, ale ten bozk ovplyvnil jeho rovnako tak ako mňa.
"Kam ideme?" spýtala som sa nahnevane, bez dychu, od snaženia sa držať krok s jeho dlhými krokmi, viedol ma cez chodbu.
"Je to sakramentské prekvapenie" vyštekol.
"Ježiš, tak nedotklivý," zamrmlala som. Bol pokojný pokým ma viedol k svojmu autu, otvoril mi dvere a nechal ma nastúpiť si na miesto spolujazdca.
"Aký gentleman," ukázala som na jeho zovretie na dverách auta.
"Drž hubu a nasadni do auta," zavrčal, prekvapilo ma ako sa mu úsmev pohrával na perách. Hmm, možno po tom všetkom spoznávam nového Zayna.
Zavrel, dobre, zabuchol dvere za mnou a sadol si na sedadlo vodiča. Zastavili sme pred malou, roztomilou reštauráciou, zrejme v súkromnom vlastníctve a samozrejme nie veľmi známou. Nebolo ťažké dostať sa tam. Žiadne veľké čierne autá zaparkované pred reštauráciou, žiadne rady pre ľudí, ktorí sa chcú schovať dovnútra. Nevyzeralo to ako miesto, aké by som na Zayna netipovala, ale nespochybňujem ho.
Pomohol mi vyjsť von z auta a ovinul jeho ruku okolo môjho pásu akoby ma vlastnil. Ja sama som dovolila, aby ma odviedol do reštaurácie. Nebol ku mne hrubý, alebo niečo také, ale ešte stále mal pevne ruku okolo môjho pása, aby sa uistil že neodídem.
"Stôl pre dvoch," zamrmlal hosteske. Prikývla a začala kontrolovať zoznam hostí. Ako náhle uvidela Zayna , jej čeľusť klesla a zadívala sa späť na neho s vytreštenými očami .
"H-h-hneď pane," zašepkala nervózne. Zayn sa temne zasmial, milujem jeho zrejmú moc nad občanmi Londýna.
"Dobre, nemám na to celý deň!" Vyštekol na ňu, jeho ústa sa dali do tvrdej línie, keď predstieral, že je nahnevaný, len aby uvidel jej reakciu. Pravdepodobne si niekto myslí , že je naštvaný a že sa chystá urobiť niečo zlé, ale ohľadom tohto bodu ho poznám až veľmi dobre. Videla som svetlo v jeho očiach, ktoré skrývali pobavenie; proste rád používa svoju moc, aby sa posmieval ľuďom.
"Prestaň s tým!" Zasyčala som na neho, keď som ho udrela do hrude a tlačila sa z jeho zovretia. Rýchlo ma schmatol a pritiahol k nemu, popritom môj chrbát narazil do jeho hrude.
"Prestať, s čím?" Zavrčal na mňa, nahnevane som sa odvážila mu to povedať.
"Vieš sakramentsky dobre o čom hovorím. Nechaj tú chuderku," ukázala som na mladú hostesku, ktorá keď nás videla bola v šoku. Zayn sa na ňu pozrel, s nenávistným pohľadom. Prisahám, že som mohla vidieť ako sa trasie aj z miesta kde som stála.
YOU ARE READING
Monster Inside Him (Zayn Malik)
FanfictionHannah je občanka USA, ktorá navštevuje Univerzitu v Londýne a upúta (nie práve s nadšením) pozornosť člena najobávanejšieho gangu v Londýne - Zayna Malika. [POZOR: Príbeh obsahuje násilie a nadávky]