Monster Inside Him (Zayn Malik)

10. časť - Overnight

Pozrela som sa hore do jeho tmavých očí v strachu. Predtým ako som stihla zareagovať pristáli na mne. Olizol mi jazykom spodnú peru, pýtajúc si povolenie ma pobozkať ale ja som mu nevyhovela.

Ovládol moje pery aj napriek faktu, že som sa snažila udržať pusu ako to bolo len možné. Nepokúšal sa mi násilne natlačiť jazyk do úst aj keď som ho nenechala dostať sa do vnútra. Po pár minútach len naše pery rozpojil a vytiahol ich zo mňa.

Pustil ma a otočil sa, odchádza do inej miestnosti bez jediného slova. Rýchlo som sa rozhliadla. Jeho byt bol zariadený ako mužská jaskyňa. Steny sú tmavé s tmavým dreveným nábytkom a koženými kusmi nábytku. Obrazy na stenách patria jednoznačne medzi moderné umenie ale ohnisko izby je veľká plochá obrazovka. Už som asi nemohla vidieť drahší nábytok ako je tento.

Ponáhľala som sa k výťahu, kým som mala šancu. Potom ako som stlačila tlačidlo na privolanie výťahu som sa modlila, aby dorazil čo najrýchlejšie. Každý pohľad cez rameno sa trasiem v očakávaní. Zayn by sa mohol vrátiť z miesta kde šiel hocikedy...a nemôžem nato teraz myslieť.

Výťah sa otvoril. Stlačila som tlačidlo zavrieť dvere a hneď nato tlačidlo na prízemie ale výťah sa ani nepomohol. Stlačila som to tlačidlo zúrivejšie s roztrasenými prstami ale nepomohlo to.

Čo to kurva?

"Kam máš v pláne ísť, Zlatko?" Počula som hlboký smiech pár krokov odo mňa. Skočila som bližšie k tomu hlasu stláčajúc to tlačidlo rýchlejšie. Objavil sa Zayn a pristúpil k výťahu. Pritisol jeho boky na moje a pritlačil ma k stene. Jeho ruky ma mali v pasci, uväznenú, nemala som žiadnu nádej na únik.

"Pokúšaš sa utiecť, to všetko chceš, Zlatko, ale to sa ti nikdy nepodarí. Výťah je deaktivovaný pre toto poschodie." Zasyčal mi do ucha. Prehltla som. Bolo to len on a ja na tomto poschodí pokým sa nerozhodne inak. Nechal ma vo výťahu a šiel niekam preč. Zviezla som sa na podlahu a čakala som, že začnem plakať ako veľké zasrané dieťa, ale napodiv žiadne slzy. Odplazila som sa z výťahu naspäť do bytu toho netvora.

Čakala som na Zayna kým príde a nájde ma, ale to sa nestalo. Rozhodla som poobzerať sa tu trochu, možno nájdem núdzový východ. Po špičkách som sa presunula k oknu a dívala som sa von. Boli sme na najvyššom poschodí - nikdy by som neprežila ten skok.

Pokračovala som ku každému oknu, možno tu bude únikový východ alebo niečo také. Nenašla som nič v tejto izbe, tak som pokračovala do ďalšej. Kuchyňa. Priala by som si, aby som zostala v tej prvej izbe, lebo sem sa vytratil Zayn.

"Už si skončila s tou snahou utiecť odtiaľto?" Opýtal sa ma nenútene, keď sa pohyboval okolo sporáka. Neodpovedala som, len som stála vo dverách. Vrátil sa späť k tomu, čo varil a mrmlal si pritom nejakú melódiu.

Opatrne som ho sledovala, bála som sa k nemu priblížiť ale tiež sa bojím odtrhnúť na chvíľu od neho oči. Sledovala som ako sa jeho chrbtové svaly napli zakaždým keď po niečo siahol rukami. Sledovala som jeho zručné pohyby v kuchyni. Jeho tmavé oči sa posunuli smerom ku mne, ale potom sa správal akoby som tam ani nebola.

"Si hladná? " Prelomil to ticho. Pozrela som sa na neho a pokrútila hlavou. Bez zmyslu pre humor z jeho úst unikol úsmev. "Ideme na to, Zlatko. " Povzdychol si. Ustúpila som, keď vykročil späť.

"Musíš byť hladná. Je skoro polnoc a vôbec si dnes nejedla. " Siahol jemne po mojej ruke a začal ma ťahať to kuchyne ku stolu. Opatrne ma zatlačil na stoličku a položil tanier predo mňa.

Schmatol tanier s jedlom pre seba a vkĺzol na stoličku oproti mne. Okamžite zjedol večeru, ktorú urobil, sotva sa na mňa pozrel. Pre zmenu, ja som sa jedla predo mnou ani len nechytila. Nemohla som. Ani som nechcela. Akonáhle bol hotový odstrčil svoj tanier k stredu stola a spokojne sa pozrel. Jeho nechutné oči pozreli na moju nedotknutú večeru a potom na mňa.