Monster Inside Him (Zayn Malik)

39. časť - Pleasure

"And I set fire, to the rain!

And I threw u-u-us into-"

"Hej, Zlatko!" Zayn prerušil moje úžasné sólo, ktoré som si spievala v našej posteli. Pozrela som na neho s úsmevom, ale okamžite som cítila ako sa na mňa pozerá.

V očiach mal čistý smútok a jeho ústa sa tvárili ako keby nevedeli čo je to smiech.

"Áno?" Spýtala som sa s obavami v hlase, postavila sa a naklonila hlavu do strany.

"Môžem sa s tebou na chvíľu porozprávať?" Požiadal ma, vošiel do izby a pozrel na mňa. Prikývla som celá zmätená. Nevedela som o čo ide. Nevedela som o čom sa chce rozprávať.

Ukázal, aby som si sadla na posteľ. Splnila som jeho požiadavku bez toho, aby som prerušila očný kontakt.

"O čo ide, Zayn?" Potichu som začala. Kľakol si predo mňa a zobral moje drobné ruky do jeho.

"Potrebujem sa ťa niečo opýtať." Informoval ma. Prikývla som, aby pokračoval, pretože slová z mojich úst nešli ľahko. Strašil ma tým, ako sa tváril, ako sa správal...

"Pamätáš si čo si mi povedala pred pár týždňami? Povedala si, že ak na teba položím ruku, tak ma opustíš... Pamätáš?" Naklonil sa ku mne a jeho tvár bola celá ponorená v zúfalstve.

"Áno," Zašepkala som.

"Zlatko, minulý týždeň si tu bola pre mňa, keď som ťa potreboval a nemôžem ti za to dostatočne poďakovať. Si láskavá, si najperfektnejšia osoba na svete pre mňa. Ale... Ale nezmení to fakt, že som ti ublížil, Hannah. Naozaj som ti ublížil." Jeho prsty prešli cez moju modrinu na oku.

"Zayn, nemôžeš to myslieť vážne. Bol si smutný a emocionálne..."

"Na tom nezáleží. Zlatko, nikdy si mi nedala zámienku na to, aby som ťa udrel." Doslova mi nadal, ale ja som sa v tej chvíli nezmohla na nič.

"Potrebujem, aby si ma vypočula predtým ako sa úplne zbláznim. Dobre?" Jeho slová šli za sebou pomaly a opatrne. Jemne mi stisol dlaň v istote. Vzal moje neisté mlčanie ako povzbudenie k tomu, aby pokračoval.

"Hannah, milujem ťa, milujem ťa tak ako som ešte nikoho na svete. Chcem ti dať všetko čo chceš, čo potrebuješ. Chcem ťa spraviť šťastnou a ochraňovať ťa. Ja... Nemôžem dokonca ani len opísať ako veľmi ťa milujem." Bojoval so slovami. Nemusela som byť génius, aby som vedela, že Zayn je výrazný chlap. Bolo pre neho nemožné dokonca povedať, že sa o mňa stará viac než o nejakú pouličnú suku a tak som vedela, že hovoriť toto všetko musí byť pre neho veľmi ťažké.

"Zayn..."

"Zlatko, nechaj ma dokončiť. Prosím. " Prosil ma. Zahryzla som si do pery a nechala ho pokračovať. Hocičo, čo chcel povedať nebolo dobré. Vedela som to. Nervy som mala doslova na maxime.

"Chcem byť ten chlap, ktorý ti môže dať všetko. Ale nemôžem. Nie som taký. Nemôžem ti dať všetko z toho. Nemôžem ti dať šťastie a môžem ťa iba ochrániť pre sebou samým." Vytrhla som svoje ruky a zakryla si ústa, z ktorých unikol hlasný vzdych. Slzy sa formovali v mojich očiach a až teraz som si uvedomovala o čom rozpráva.

Rozchádzal sa so mnou.

Do riti.

Zayn Malik sa so mnou rozchádza.

"Zlatko, prosím neplač. Prosím, prosím, prosím, neplač." Zašepkal a pozotieral mi slzy z líca. Odtiahla som mu ruku a pozrela na podlahu.

"Ne-nemôžem uveriť, že sa so mnou rozchádzaš." Zaskučala, až to znelo detinsky. Nikdy som nechcela byť tá baba, ktorá je posadnutá svojím priateľom, ale po tom všetkom, čím sme si prešli som si myslela, že je to záblesk z neba.