Monster Inside Him (Zayn Malik)

38. časť - Stages

Nasledujúcich šesť dní bolo najťažších v mojom živote.

Potom, čo mi Zayn povedal, že jeho otec umrel, sme boli hodinu úplne ticho. Neskôr sa dostal k prvej fáze smútku, k popieraniu.

Nepopieral, že jeho otec umrel, ale fakt, že nemohol urovnať vzťah s ním. V tejto fáze strávil asi šesť hodín. Myslela som si, že je dobré, že sa cez proces smútku preniesol tak rýchlo, ale mýlila som sa.

Bolo to ďalšie ráno pri veľmi vyčerpávajúcich raňajkách. Zostali sme celú noc hore, rozprávajúc sa o tom, čo sa stalo, kým Zayn klamal sám seba, že nemohol nič urobiť. Boli sme rovnako prchký.

Mohol vystopovať svojho otca a za tie štyri roky, čo sa nevideli si mohli znova vybudovať dobrý vzťah. Ale to neznamená, že to bola jeho chyba. Šesť rokov, ktoré Zayn strávil s jeho otcom boli pre neho zlé a pravdepodobne ho sformovali tak ako ho dnes poznám.

Napriek tomu som bola pri raňajkách v zlej nálada a Zayn tiež. Nikto nepovedal ani slovo, len sme sedeli a hrabali sa vo vajíčkach, ktoré som spravila.

"Zabudol som prečo som ťa nenechával variť, teraz si už pamätám." Zamrmlal Zayn. Pozrela som na neho s prižmúrenými očami. Nadýchla som sa, aby som sa ukľudnila. Jeho otec práve zomrel, musím byť zhovievavá.

"Možno nabudúce môžeš variť ty." Odpovedala som tak kľudne ako sa len dalo. Jeho oči vystrelili ku mne.

" A kedy to mám urobiť? Hmm, Zlatko? Medzi tým ako sa starám o tvoju nevďačnú riť a snažím sa byť perfektným priateľom, ktorého chceš?" Naštvane šmaril príborom zvýrazňujúc svoj postoj.

Môj otec je terapeut. Vyrastala som sledujúc ho pomáhať ľuďom dostať sa cez proces smútku, takže som mala vedieť, čo bude nasledovať. Mala som to očakávať. Myslím, že niekde v podvedomí som vedela, čo som urobila. Chcela som mu pomôcť prejsť cez etapy smútku. Avšak, to čo som spravila ako ďalšie bola veľká chyba.

"Možno medzitým ako si bol namyslený, keď si musel mlátiť ostatných ľudí, aby si si zvýšil sebavedomie, ktorého nedostatok si mal zo svojho podrbaného detstva." Áno, to bolo odo mňa pekne sprosté. A špeciálne blbá som bola, keď som odišla od stola bez toho, aby mi to Zayn dovolil.

Mala som to vedieť.

Pokúsila som sa odísť z izby, ale Zayn schmatol moju ruku a sotil ma do steny. Jeho oči boli kompletne čierne.

"Povedz to znova." Zasyčal. Zalapala som po dychu, okamžite ľutujúc, že som na neho vybehla s tomto stave.

"Zayn.."

"Povedz to znova." Zakričal na mňa. Zahryzla som si do pery z nervozity a potriasla som hlavou. Vedela som kam to smeruje a vedela som, že ak by som to znova povedala, tak by ho to iba posunulo rýchlejšie k okraju.

Tá jedna veta, ktorú som na neho vyštekla, ho naštvala viac ako som ho kedy videla. Len preto, že som bola unavená a vystresovaná a neschopná odolať jeho potrebe hádať sa.

Tá jedna veta, ktorá ho posunula do ďalšieho štádia smútku: hnev.

Samozrejme, že som chcela, aby sa Zayn dostal cez všetky štádia, ale počas tejto etapy som si priala, aby zostal v tom otravnom popieraní.

Toto bola najhoršia bitka akú som od Zayna dostala. A odvtedy sa to nezlepšilo. Kým popieranie trvalo šesť hodín, hnev trval štyri dni.

Prvá bitka bola najhoršia, ale väčšinu z tých štyroch dní si Zayn ventiloval hnev násilím. A vybíjal si ho na mne. Samozrejme neboli to všetko bitky. Bolo tam aj dosť kriku.